FCI skupina

Plemeno Pudelpointer sa v FCI nachádza v skupine 7, v sekcii 1.1 pod číslom 216.

Pôvod
O genetický základ pudelpointra sa zaslúžilo skríženie anglického pointra s pudlom. Pudelpointer vznikol v 19. storočí skrížením nemeckého loveckého pudla s rôznymi druhmi pointera. Zásluhu na tomto novom plemene mal Baron von Zedlitz, ktorého cieľom bolo vytvoriť poľovného psa pre využitie na súši i vo vode, s výborným čuchom a loveckými inštinktami. V roku 1956 bol pudelpointer predstavený v severnej Amerike nasledovateľom Barona von Zedlitza – Bobom Winterheltom, ktorý založil v severnej Amerike prvú chovnú stanicu pre toto plemeno. Veľkú obľubu si však v Amerike nezískal, pretože AKC ho nikdy neuznal. Pudelpointer je výborným loveckým psom ale i spoločníkom.

Popis
Pudelpointer je všestranný poľovný pes so stavbou tela pointra ťažkého typu. Má krátky, rovný chrbát, veľmi hlboký a primerane široký hrudník s dobre klenutými rebrami. Bedrá sú veľmi svalnaté. Hlava je primeraná veľkosti jeho tela, s výrazným obočím, veľkými okrúhlymi očami žltej až žltohnedej farby. Stredne veľké uši sú špicaté, priliehajúce, sú pokryté bohatou srsťou. Chvost je ľahký, nasadený ani nie vysoko ani nie nízko, je pokrytý tvrdou srsťou a nesený rovno. Jeho srsť je stredne dlhá, tvrdá, s hustou podsadou, v rôznych odtieňoch hnedej, biela, čierna, príliš bledá či pásikavá sú neprípustné.
Priemerná váha pudelpointra je 25 – 30 kg.
Priemerná výška pudlelpointra je približne 60 – 65 cm.

Povaha Pudelpointra
Pudelpointer je všestranný poľovný pes, ktorý vyniká vrodenou odvahou, inteligenciou a dobrou pamäťou. Je veľmi učenlivý, množstvo vecí sa naučí sám. Svojho pána nadovšetko miluje a je mu oddaný a verný. Má výborné lovecké vlastnosti, vystavovanie na jednotku, skvelý čuch a vyniká svojou rýchlosťou. Najlepšie sa hodí poľovníkovi.

Starostlivosť o Pudelpointra
Starostlivosť o srsť nie je nejaká náročná, treba ho pravidelne, raz do týždňa prečesať a podľa potreby, približne raz do roka, ostrihať. Každý týždeň alebo dva mu treba zastrihávať pazúriky.

Zdravie
Toto plemeno je geneticky zdravé, vyhovuje náročným loveckým požiadavkám, pozornosť sa však uňho venuje sledovaniu možnej dysplázie bedrového kĺbu a epilepsie.
Dožíva sa priemerne 12 – 14 rokov.

Výchova
Pudelpointer sa učí rýchlo, mnoho vecí sa naučí sám, jeho výchova preto nie je náročná. Potrebuje pokojného majiteľa s prirodzenou autoritou, ktorý ho naučí, kto je pánom svorky. Výchova by mala byť dôsledná. Základom je citlivý, chápavý a trpezlivý prístup. Pes vychovávaný s láskou a porozumením bude svojmu majiteľovi a jeho rodine výborným spoločníkom a priateľom.

Život s plemenom Pudelpointer
Odporúča sa chovať ho v rodinnom dome s veľkou záhradou, najlepšie na vidieku. Treba mu pravidelne zabezpečovať dostatok pohybu a fyzických aktivít. Hodí sa pre aktívneho majiteľa, ideálnym pánom je poľovník.

Zdroj: psyaskrecky.estranky.sk

FCI skupina

Plemeno Pumi sa v FCI nachádza v skupine 1, v sekcii 1 pod číslom 56.

Pôvod
Pumi nepatrí medzi známe plemená. Vznikol skrížením Puliho s nemeckými a francúzskymi psami v Maďarsku približne v 17 – 18. storočí. Využíval sa ako pastiersky pes.

Popis
Pumi je stredne veľký pes s milým výrazom. Je kvadratického formátu, s rovným chrbtom, dobre klenutými rebrami a vtiahnutým bruchom. Krk má svalnatý a zadné končatiny veľmi silné. Jeho hlava je pomerne dlhá, pretiahnutá, so stredne veľkými, oválnymi tmavými očami a vysoko nasadenými vzpriamenými ušami, ktoré sú na konci preklopené. Má vysoko nasadený chvost, nad chrbtom stočený. Jeho srsť je krátka a vlnitá, pozostáva z mäkkej podsady a silnej krycej srsti. Vyskytuje sa v rozličných odtieňoch čiernej, šedej či červenej.
Priemerná váha Pumiho je 8 – 15 kg.
Priemerná výška Pumiho je 41 – 47 cm.

Povaha Pumiho
Pumi je živý, neúnavný, temperamentný pes. Je veľmi samostatný – vyplýva to z jeho histórie, keď sa musel ako pastiersky pes častokrát rozhodovať sám za seba. Deti rešpektuje, treba ich však naučiť, ako sa k nemu správať. S ostatnými zvieratami si môže rozumieť, pokiaľ je dostatočne odmalička socializovaný. Občas býva hlučný i lenivý, treba ho učiť zbytočne neštekať a hýbať sa, pretože pohyb je preňho veľmi potrebný.

Starostlivosť o Pumiho
Srsť Pumiho si nevyžaduje nejakú náročnú starostlivosť, treba ho „iba“ pravidelne kartáčovať a trimovať približne každé 2 až 4 mesiace. Pokiaľ by sme zanedbali kartáčovanie a trimovanie, srsť začne plstnatieť. Pozornosť tiež venujeme zastrihávaniu chlpov v okolí zvukovodu, aby sme predišli zbytočným infekciám.

Zdravie
Toto plemeno je pomerne zdravé, môže sa uňho vyskytnúť luxácia pately alebo tiež dysplázia bedrového kĺbu.
Dožíva sa priemerne 12 až 14 rokov.

Výchova
Plemeno Pumi je pomerne nenáročné na výchovu a výcvik. Ako každý iný pes, aj Pumi potrebuje majiteľa s pevnou rukou, ktorý ho naučí, kto je vodcom svorky. Pri výchove sa vyžaduje od majiteľa dôslednosť. Pumi je veľmi aktívne plemeno, potrebuje byť neustále niečím zamestnaný. Ak mu nevymyslíte nejakú zaujímavú aktivitu, rýchlo sa začne nudiť a následne vymýšľať kúsky, ktoré sa vám nemusia páčiť. Pokiaľ chováme aj iné domáce zvieratá, dôležité je odmalička ich s Pumim socializovať. Pumi tiež môže mať tendenciu hlasno štekať, vďaka čomu sa osvedčil ako výborný strážny pes, niekedy je to však nežiaduce. Správnou výchovou v ňom možno skrotiť jeho túžbu šťekať.

Život s plemenom Pumi
Pumi je veľmi prispôsobivý pes, rýchlo si zvykne v akýchkoľvek podmienkach. Možno ho chovať v byte, vtedy však potrebuje veľa pohybu a času naňho alebo tiež v záhrade s vlastným kotercom. Záhrada je výhodou, no nie podmienkou. Odporúča sa trénovať ho na psie športy, ako napr. agility, či flyball.

Zdroj: hafici.cz, wikipedia.org

FCI skupina
Plemeno Pyrenejský mastin sa v FCI nachádza v skupine 2, v sekcii 2 pod číslom 92.

Pôvod
Pyrenejský mastin má pôvod v španielskych Pyrenejách. Je to veľmi staré plemeno, ktoré pochádza z veľkého ázijského mastifa. Do Španielska ho priviezli fénickí kupci. Tu bolo skrížené s pyrenejským horským psom a španielskym mastinom. Využívalo sa ako pracovné plemeno, ktoré strážilo dobytok pred vlkmi a medveďmi. Za samostatné plemeno bolo uznané koncom 19. storočia. V súčasnosti sa využíva ako strážny, ochranársky a rodinný pes.

Popis
Pyrenejský mastin je veľký, mohutný pes kvadratického formátu. Má rovný chrbát, široký a hlboký hrudník s dobre klenutými rebrami a silné, zaoblené bedrá. Krk je silný, s voľne visiacim lalokom. Jeho hlava je veľká, mohutná a dlhá, s malými tmavými očami mandľového tvaru a malými, priliehajúcimi ušami, ktoré sú vždy sfarbené. Chvost je stredne dlhý, nasadený je v strednej výške, v kľude je nosený zvesený. Srsť pyrenejského mastina je polodlhá, hustá, drsnejšia, základnou farbou je biela s čiernymi, mierne sivými, zlatožltými alebo mierne pieskovými škvrnami a výraznou maskou. Zadná časť končatín ako i špička chvosta bývajú vždy biele.
Priemerná váha Pyrenejského mastina je 55 – 75 kg.
Priemerná výška Pyrenejského mastina 72 cm 81 cm.

Povaha Pyrenejského mastina
Pyrenejský mastin je čulý, inteligentný pes, ktorý sa ľahko cvičí. K svojej rodine je veľmi priateľský a oddaný, voči cudzím ľuďom je ostražitý a nedôverčivý, je výborným strážcom. K deťom má vynikajúci vzťah, je neuveriteľne trpezlivý. S ostatnými domácimi miláčikmi ani s inými psami nemá problém. Má vrodenú schopnosť samostatne sa rozhodovať a v prípade núdze, ak je ohrozená jeho rodina alebo jej majetok, vie zaútočiť.

Starostlivosť o Pyrenejského mastina
Srsť pyrenejského mastina má samočistiacu schopnosť, nevyžaduje si teda nejakú extrémnu starostlivosť. Treba ho však pravidelne, raz do týždňa prečesať. V období pĺznutia jej treba venovať zvýšenú pozornosť.  Vzhľadom k tomu, že sa jedná o veľké plemeno, je náročnejšie na chov. Najmä v období vývoja potrebuje kvalitnú a vyváženú stravu.

Zdravie
Toto plemeno je pomerne zdravé, ako väčšina molossov však môže trpieť dyspláziou bedrového kĺbu.
Dožíva sa priemerne približne 10 – 13 rokov.

Výchova
Pyrenejský mastin potrebuje dôslednú ale vľúdnu výchovu, založenú na vzájomnom rešpekte. Treba ho naučiť, kto je pánom svorky, inak sa ľahko cvičí a rýchlo pochopí, čo sa od neho očakáva.

Život s plemenom Pyrenejský mastin
Pyrenejský mastin potrebuje dostatok pohybu. Odporúča sa chovať ho v alebo pri rodinnom dome s veľkým priestranstvom, kde sa môže dosýtosti vybehať. Možno ho chovať celoročne vonku, potrebuje však zateplenú búdu, v ktorej sa môže v prípade nepriaznivého počasia ukryť. Má rád dlhé prechádzky v prírode.

Zdroj: hafici.cz, sk.wikipedia.org

FCI skupina
Plemeno Pyrenejský horský pes sa v FCI nachádza v skupine 2, v sekcii 2 pod číslom 137.

Pôvod
Predpokladá sa, že toto plemeno má predkov v tibetskej doge a tí prišli do Európy z Ázie. Už v stredoveku chránili stáda oviec a dobytka pred vlkmi a medveďmi, počas panovania Ľudovíta XVI. patrili medzi obľúbených psov francúzskeho kráľovského dvora. Veľká francúzska revolúcia znamenala úpadok záujmu o toto plemeno, zachránili ho však oddaní chovatelia a v roku 1923 bol vytvorený prvý oficiálny štandard.  V súčasnosti sa využíva ako ochranca, strážny, ale i sprevádzací a lavínový pes.

Popis
Pyrenejský horský pes je veľké plemeno kvadratického formátu, s rovným chrbtom a širokým a hlbokým hrudníkom. Jeho hlava je dobre formovaná, s mandľovými jantárovo-hnedými očami, tmavým ňufákom a ušami trojuholníkového tvaru. Jeho chvost je dlhý, huňatý, v kľude zvesený, v akcii nesený vysoko. Jeho srsť je dlhá, hustá a drsná, hladká alebo zvlnená, s hustou a jemnou podsadou. Farba srsti môže byť biela alebo biela so svetložltými, sivými či modrými fľakmi na hlave, koreni chvosta či ušiach.
Priemerná váha Pyrenejského horského psa je 45 – 55 kg.
Priemerná výška Pyrenejského horského psa – psa je 70 cm, fenky 65 cm.

Povaha Pyrenejského horského psa
Jedná sa o poslušného, vyrovnaného psa s dobrou, priateľskou povahou. Miluje deti a svojmu majiteľovi a jeho rodine je oddaným a verným spoločníkom. Je výborným strážcom, cudzinca oznamuje z diaľky mohutným štekaním.

Starostlivosť o Pyrenejského horského psa
Jeho srsť si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, ktorú treba udržiavať v čistote, aby nedošlo k plstnateniu. Pozornosť tiež venujeme zastrihávaniu chlpov v okolí zvukovodu, aby sme predišli zbytočným infekciám. Dôležitá je správna výživa, vďaka ktorej bude v dobrej fyzickej i psychickej forme.

Zdravie
Toto plemeno je pomerne zdravé, potrebuje však vyváženú zdravú stravu, aby sa mohlo správne vyvíjať. Môže sa uňho vyskytnúť luxácia pately alebo tiež dysplázia bedrového kĺbu.
Dožíva sa priemerne približne 13 rokov.

Výchova
Pyrenejský horský pes potrebuje dôslednú výchovu. Učí sa rýchlo a rýchlo pochopí, čo od neho pán chce, musí však vedieť, že nie on je vodcom svorky, ale jeho pán, inak sa uňho môžu vyskytnúť rôzne poruchy správania.

Život s plemenom Pyrenejský horský pes
Láska a záhrada sú dve veci, ktoré toto plemeno potrebuje, aby bolo šťastné. Ľahko sa prispôsobí akýmkoľvek poveternostným podmienkam, nevie sa však prispôsobiť samote.
Potrebuje pravidelné prechádzky a výbeh, denne mu treba zabezpečiť dostatok pohybu. Odporúča sa fyzicky aktívnym  a tiež fyzicky zdatnejším majiteľom.

Zdroj: hafici.cz, Psy – Spoznávanie, chov, starostlivosť a plemenitba (Ikar, 2001)

Máte doma chlpatého kamaráta a chcete ho vziať so sebou na dovolenku do Chorvátska? Našli sme pre Vás pár tipov na psie pláže, kde si to môžete užiť všetci spoločne.

Či môže alebo nemôže Váš pes vstúpiť na pláž, závisí od preferencií miestnych obcí. Zatiaľ čo vo svete je väčšina pláží vo všeobecnosti pre psov neprístupná, v Chorvátsku je pomerne dosť veľa miest, kde si Vašeho psa môžete kľudne zobrať so sebou.

Psie pláže v Istrii

V Meduline a v Pule – od 01/06 až do 15/09 môžete Vašich miláčikov priviesť na hociktorú pláž, ale len v čase od 20:00 do 08:00.
V Pule sa nachádza pláž pre psov Veruda, kúpť so psom sa môžete aj pozdĺž Galebove stijene a na pláži Štinjansja vala.

Rovinj – disponuje viacerými plážami pre psov. Môžete využiť napríklad pláže na Zlatom myse (Zlatni rat), v kempe Polari (sú tu označené časti, kde je pes povolený), v turistickom sídle Villas Rubin, pláž kempu Veštar, divoká časť pláže Paradiso Beach, v zátoke Lone, Cuvi, Borik-Figarola.

Poreč – psie pláže nájdete v rezorte „Stari Červar“, v zátoke vedľa hotela „Laguna Materada“, využiť môžete pláž Blue Moon, časť pláže v zátoke kempu Bijela, pláž kempu Istra.
Poznámka: zákaz vstupu psov na všetky pláže, ktoré majú Modrú vlajku.

Oblasť Novigradu a Umagu – v turistických komplexoch Kanegra, Savudrija, Sol Polynesia, Sol Stella Maris.

Labin a Rabac – kúpanie so psom je povolené na všetkých plážach, ktoré nemajú Modrú vlajku.

Premantura – dovolenka so psom si môžete vychutnať na pláži v kempe Stupice alebo na celom Myse Kamenjak

Savudrija – pláž pre psov sa nachádza pri majáku, kde je k dispozícii sprcha pre psov a veľa tieňa

Umag – Katoro, časť pláže Katoro je vyhradená pre psov- súčasť rezortu Sol Polynesia a je tu aj sprcha pre psov, pláž Laguna v turistickom komplexe „Sol Stella Maris“ a časť pláže do kempu Park Umag (sprcha pre psov), pláže turistického komplexu „Savudrija“, pláž nudistického kempu „CampingIN Kanegra FKK Umag“

Pláže pre psov v Kvarneri

Ostrov Krk – Pláže pre psov Koralj, Redagara a pláž v zátoke Dražice v meste Krk, pláž pre psov pri majáku v meste Šilo, Redagara v meste Krk, Kijac v Njiviciach, Mala Krasa v Punate, pláž pre psov Vela plaža v meste Baška, ostatné pláže pre psov na ostrove Krk, ktoré nemajú Modrú vlajku.

Ostrov Lošinj – vcelku na ostrove existuje osem pláží pre psov: pláž pre psov medzi mysom Madonna a plážou Veli Žal, ďalej pláž pre psov vzdialená iba zopár metrov od pláže Bojčić a mnohé iné.

Crikvenica – pláž pre psov pri Podvorskej pláži

Opatija – pláž pre psov niekoľko sto metrov od hotelu Adriatic (v smere Ičići) a Vášho psíka múžete vykúpať tiež na pláži Punta kolovi.

Ostrov Cres – Pláž Bijar- k dispozícii je tu sprcha pre psov a hygienické vrecúška, časť pláže v kempe Kovačine (pláž pre psov) a časť v kempe Slatine, pri ACI Marine Cres (prístav) a pri sídle Gavza

Rijeka – pláže pre psov v Brajdići, Kostrena a Ploče. Na Kantride je tiež zariadená pláž pre psov a k dispozícii sprcha pre psov a pitná voda

Pláže pre psov v Dalmácii

Ostrov Vis – pláž pre psov v Komiži – pláž Vartalac

Split – severozápadná časť Kašunu, západná časť Kašteletu, priestor Kvadar na pláži Žnjan, Trstenik a Lumbarda po 20.00 hodine

Ostrov Pag – na pláži v rámci kempu Straško je zariadená pláž pre psov, je tu k dispozícii sprcha pre psov a pitná voda, ďalej môžete využiť aj pláž v osade Šimuni

Dubrovník – pobyt so psom je povolený na všetkých plážach v okolí mestečka Slano pri Dubrovníku

Trogir – zariadená pláž pre psov je aj v meste Kaštela pri Trogiri, na severovýchode od Splitu

Ostrov Brač – uzavretá pláž pre psov v Bole, ďalej zariadená pláž pre psov pred Zlatým mysom v meste Bol, ktorá ma veľa tieňa.

Ostrov Hvar – na pláži Zaraće je časť pláže vyhradená pre psov

Ostrov Murter – pláž Podvrške pri meste Murter je tiež vhodná pre pobyt so psom

Vrsi – malé letovisko v blízkosti Zadaru, kde môžete navštevovať pláž aj so svojim psíkom – pláže Mulo a Ričina

Zdroj: adriatic.hr, vip-apartmany.sk

Našli sme pre Vás zaujímavý obchodík pre psíkov. Áno vieme, na internete je ich až až, ale tento je niečím výnimočný. Obchodík založili dve dámy, ktoré okrem lásky k psíkom inklinujú aj k móde.

Slovo dalo slovo a rozhodli sa otvoriť si vlastný obchod… www.havohravo.sk  Vyrábajú štýlové a hlavne originálne vecičky pre psíkov a ich majiteľov. Okrem originálnych obojkov či postrojov tu nájdete aj rôzne vychytávky a novinky.

Ich pomocníkmi, či už v živote, ale aj v práci sú Casper a Liza. Určite ste si ich už všimli na stránke. Sú neposední a neustále odniekiaľ vykukujú, aby Vám poradili.
O svojich pomocníkoch Vám viac povedia priamo ich majitelky…

Martina: Ten chudý vysoký psík je Casper Je to vipet a mám ho od šteniatka. Tento mesiac bude mať 2 roky. Je to taký náš Gašparko, hneď po agility je jeho najobľúbenejším športom “gaučing”, kradnutie všetkého, čo je v dosahu, najlepšie jedla a hlavne nenápadne Na svoje granulky si zarába ako jedna z popredných tvárí značky Pimp Your Doggie a ako váš pomocník v obchode Havo Hravo.

Katka: Lízin príbeh sa začal bohužial dávno predtým, ako som ju našla. Neviem, čo všetko prežila a radšej sa mi na to ani nechce myslieť. Našla som ju na benzínovej pumpe ležať pri kríkoch, schúlenú a vychudnutú na kosť. Kliešťov mala na hlave toľko, že len ťažko mohla niečo vidieť. Hneď som vedela, že ju tam nemôžem chúďatko nechať.

Bola to láska na prvý pohľad, aj keď ona sa skôr zaľúbila do maškrty, ktorú som jej dala, ale neskôr si našla cestu aj ku mne Dnes je to skvelý a nesmierne vďačný psík a je z nej hrdá nositeľka značky Pimp Your Doggie. Spolu s kamošom Casperom si na granulky zarába v obchode Hravo Hravo a aj Lízinka nás inšpiruje k tomu, že naše výrobky poskytujeme zdarma do rôznych akcií určených na pomoc psíkom v núdzi.

FCI skupina
Plemeno Malý hladkosrstý pinč sa v FCI nachádza v skupine 2, v sekcii 1, pod číslom 185.

Pôvod
Malý hladkosrstý pinč má predkov v pinčovi strednej veľkosti, ktorý sa v Európe vyskytoval od nepamäti. 19. storočie bolo obdobím, kedy v Nemecku a Škandinávii dochádzalo ku kríženiu mnohých psov. V tomto období vznikol i malý hladkosrstý pinč, tiež nazývaný trpasličí pinč, ktorý sa postupne stal samostatným plemenom. V r. 1895 bol založený Nemecký klub chovateľov pinčov. Začiatkom 20. storočia sa malý hladkosrstý pinč dostal do USA, kde si hneď získal veľkú obľubu, ktorej sa teší dodnes. Súčasný chov sa zameriava na dodržiavanie proporčne vyváženej stavby tela a zdravie. Toto plemeno sa využíva ako spoločenský, sprievodný i strážny pes.

Popis
Malý hladkosrstý pinč má harmonickú kvadratickú stavbu tela, rovný chrbát, plochý hrudník a vtiahnuté brucho. Má štíhlu úzku hlavu, primerane veľkú k telu, s oválnymi čiernymi očami, čiernym ňufákom a vysoko nasadenými ušami v tvare V, ktoré môže nosiť sklopené alebo vzpriamené. Chvost má silný, vysoko nasadený, v tvare šable. Zvykol sa kupírovať, od r. 1995 sa už nekupíruje. Srsť malého hladkosrstého pinča je krátka, hustá, lesklá, prirodzene priliehajúca. Najčastejšie sa vyskytuje vo farbách čierna, modrá, čokoládová, sfarbená do červena alebo tmavočervenohneda, s hnedými alebo červenými znakmi.
Váha Malého hladkosrstého pinča je približne 4 – 6 kg.
Výška Malého hladkosrstého pinča je približne 25 – 30 cm.

Povaha Malého hladkosrstého pinča
Malý hladkosrstý pinč je síce malý pes, ale zato veľmi húževnatý a nebojácny, so sebavedomím veľkého psa. Jeho energia a temperament z neho robia jedno z najlepších malých športových plemien. Voči cudzím ľuďom je nedôverčivý, jeho ostražitosť z neho robí výborného ochrancu a strážcu.

Starostlivosť o Malého hladkosrstého pinča
Srsť Malého hladkosrstého pinča si nevyžaduje nejakú veľkú starostlivosť, raz za čas by sme mu ju mali prečesať, občas sa odporúča ho vykúpať.

Zdravie
Malý hladkosrstý pinč je povyžovaný za zdravé a vitálne plemeno. Netrpí žiadnymi závažnejšími dedičnými ochoreniami.
Dožíva sa pomerne vysokého veku, v priemere 13 – 17 rokov.

Výchova
Toto plemeno je dobre cvičiteľné, výchova však musí byť dôsledná a spravodlivá. Fyzické tresty sa neodporúčajú, oveľa účinnejšie sú motivačné výchovné metódy, ktoré nenarušia vzťah so zvieraťom a jeho dôveru voči vám ako majiteľovi. Pri správnej výchove získate výborného spoločníka, ochrancu i strážnika.

Život s plemenom Malý hladkosrstý pinč
Toto plemeno je vďaka svojej veľkosti ideálne pre život v byte. Potrebuje však dennodenne veľa pohybu a aktivít na vybitie energie. Odporúča sa cvičiť s ním tiež agility, flyball, dogdancing alebo i služobný výcvik.

Zdroj: psisvet.sk, Psy – Spoznávanie, chov, starostlivosť a plemenitba (Ikar, 2001)

FCI skupina
Plemeno Malinois, tiež známy ako belgický ovčiak sa v FCI nachádza pod číslom 1, v sekcii 1, pod číslom 15.

Pôvod
Malinois vznikol v 19. storočí v Belgicku, ako jedno zo štyroch plemien, ktoré mali dať základ psovi na stráženie dobytka v tejto krajine, keďže tu bolo ovčiakov v tom období veľa, no bez výraznejších čŕt a povahových vlastností. Bolo tak vyšľachtené základné plemeno so štyrmi typmi srsti a sfarbenia – Malinois, Laekenois, Groenendael a Tervueren. V tom období sa Malinois využíval výlučne ako strážny pes. V súčasnosti je jeho uplatnenie oveľa širšie – využíva sa ako strážny a ochranársky pes, ale je tiež výborným spoločenským a dokonca i slepeckým psom.

Popis
Malinois je stredne veľký pes s harmonickou postavou kvadratického formátu, s dlhým rovným chrbtom a širokým hrudníkom s dobre klenutými rebrami. Jeho hlava je úmerná veľkosti jeho tela, je dlhá, s čiernym ňufákom, stredne veľkými tmavými očami mandľového tvaru a vysoko nasadenými, vzpriamenými ušami. Jeho chvost je stredne dlhý, pri koreni silný a husto osrstený, v pokoji je zvesený, v pohybe je nesený vodorovne. Srsť Malinoisa je stredne dlhá, hustá a drsná, s hustou podsadou, okolo krku vytvára dojem goliera. Vyskytuje sa vo farbách od svetložltohnedej cez červenú a mahagónovú, až po čiernu. Maska a uši sú čierne, spodná časť tela, zadok a koniec chvosta sú svetložltohnedé.
Váha Malinoisa je približne 30 kg.
Výška Malinoisa – psa je približne 61 – 66 cm, fenky 56 – 61 cm.

Povaha Malinoisa
Malinois je veľmi inteligentný a učenlivý pes, s veľmi vyrovnanou povahou. Rád plní pánove príkazy. Svojho pána a jeho rodinu nadovšetko miluje a je na ňom doslova závislý. Nemá rád samotu, spoločnosť svojej rodiny vyhľadáva. Má tiež veľmi citlivú povahu a preto potrebuje láskyplnú výchovu, v žiadnom prípade nie výchovu trestami. Dokáže byť strážnym a ochranárskym psom, zároveň tiež záchranárskym či slepeckým psom a je výborným spoločníkom .

Starostlivosť o Malinoisa
Starostlivosť o srsť by mala byť pravidelná, aspoň dvakrát do týždňa by sme ho mali prečesať a prekefovať. Tiež mu treba pravidelne zastrihávať chĺpky v okolí zvukovodu a starostlivosť si zaslúžia aj jeho pazúriky, ktoré pravidelne zastrihávame. Dbáme tiež o čistotu chrupu. Toto plemeno má sklony k prejedaniu sa a následnému priberaniu, treba mu preto vyberať kvalitnú a vyváženú stravu.

Zdravie
Malinois netrpí nejakými závažnejšími chorobami, všeobecne je považovaný za veľmi zdravé plemeno. Príležitostne sa môže uňho vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, ochorenia očí alebo kožné alergie.
V priemere sa dožíva 12 – 14 rokov.

Výchova
Pri výchove Malinoisa by sme nemali zabúdať, že sa jedná o citlivé plemeno, ku ktorému tak treba aj pristupovať. Výchova by mala byť založená na dôslednosti a vzájomnom rešpekte.
S výcvikom základnej poslušnosti začíname odmalička. Je to veľmi učenlivé a múdre plemeno, pri správnom prístupe rýchlo pochopí, čo od neho očakávame.

Život s plemenom Malinois
Malinoisovi bude najlepšie tam, kde má k dispozícii voľné priestranstvo, po ktorom sa môže voľne pohybovať, teda v rodinnom dome. Dokáže sa však prispôsobiť i životu vo väčšom byte, ale musí mať dostatok pohybu a pravidelné dlhé prechádzky

Zdroj: dogbreedinfo.com, Psy – Spoznávanie, chov, starostlivosť a plemenitba (Ikar, 2001), en.wikipedia.org