Klub chovateľov amerických akít Nitra

Klub chovateľov amerických akít (ďalej len KCHAA) je záujmovým združením chovateľov plemena veľký japonský pes – americká akita.

KCHAA môže vstupovať do tuzemských a zahraničných kynologických organizácií združujúcich plemeno veľký japonský pes – americká akita.

Ciele a poslanie KCHAA
Združovať všetkých chovateľov plemena veľký japonský pes – americká akita Slovenskej republiky.
Starať sa o rozvoj, chov a propagáciu plemena.
Klub má právo poveriť určitú organizáciu vedením plemennej knihy a vydávaním preukazov o pôvode psov plemena, ktoré zastrešuje.
Zabezpečiť svojim členom prostredníctvom SKJ, uznanie preukazov o pôvode, svetovou kynologickou federáciou – FCI.
viac informácií získate na stránke chovateľov klubu:
americanakita.sk

Slovenský Retriever Klub Bratislava

Slovenský Retriever Klub (ďalej len „klub“) je dobrovoľná záujmová organizácia združujúca občanov so záujmom o plemená retrieverov.
Klub je vybudovaný na demokratických zásadách.

Klub je organizácia s právnou subjektivitou, ktorá sa môže vo svojom mene zaväzovať, nadobúdať práva a združovať sa.

Klub môže vstupovať do medzinárodných kynologických organizácií, ako aj členovia v ňom združení. Takisto klub môže do svojich radov prijímať chovateľov a záujemcov zo zahraničia.

Klub registruje všetkých šesť plemien retrieverov 8.skupiny FCI (prinášače):

a) Labrador Retriever
b) Golden Retriever
c) Flat Coated Retriever
d) Curly Coated Retriever
e) Chesapeak Bay Retriever
f) Nova Scotia Duck Tolling Retriever

Poslanie a ciele klubu

  • Slovenský Retriever Klub je klubom, ktorý združuje najmä chovateľov, majiteľov alebo držiteľov, cvičiteľov a priaznivcov plemien retrieverov.
  •  Klub riadi chov retrieverov v súlade s platnými štandardmi jednotlivých plemien a ďalšími predpismi FCI. Stará sa o zveľadenie chovu, propaguje rozšírenie retrieverov a zušľachťuje
    ich vlastnosti k praktickému využitiu v poľovníctve, športovej kynológii a inej činnosti v súlade so štandardmi FCI.
  • Klub poriada samostatne alebo v spolupráci s organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu, prípadne s inými právnymi subjektami chovateľské prehliadky, zvody, výstavy, skúšky a súťaže na úrovni rôznych typov skúšok, ktoré môžu byť otvorené i pre iné plemená a účastníkov zo zahraničia. Poriadané akcie musia byť v súlade s kynologickými poriadkami a
    pravidlami, nesmú byť v rozpore s reglementmi FCI a platnými legislatívnymi predpismi.
  •  Na základe dohody môže klub spolupracovať a združovať sa s ostatnými klubmi vrátane združovania finančných prostriedkov.
  •  Klub je oprávnený vykonávať vydavateľskú, hospodársku činnosť a nezárobkovú obchodnú činnosť, pokiaľ táto činnosť súvisí s jej poslaním podľa § 3 bod 1, 2, 3, 4 týchto stanov.
  • Klub bude dozerať na humánne zaobchádzanie s retrievermi.
     

Viac informácií získate na stránkach
slovak-retriever.org

Klub chovateľov chrtov Bratislava

Cieľom združenia je staranie sa o rozvoj, chov a propagáciu čistokrvných chrtov, usporadúvanie výstav, zvodov a školení súvisiacich s chovom a propagáciou chrtov, vydávanie informačných materiálov o chrtoch, ročeniek a spravodajov, kalendárov.

Organizovanie klubových spoločenských akcií.

SKCHCH je záujmovým združením osôb zameraných na kynológiu.
Pôsobnosť združenia: územie Slovenskej republiky
Združenie môže vstupovať do tuzemských a zahraničných kynologických organizácií.

Zastrešujúcou organizáciou združenia je Slovenská kynologická jednota (SKJ).

Viac informácií o klube chovateľov chrtov sa dozviete na
netspace.sk/chrty/

 

Klub chovateľov kólií a šeltií Košice

Klub chovateľov kólií a šeltií je dobrovoľné združenie milovníkov, majiteľov a chovateľov kólií a šeltií na Slovensku. Jeho cieľom je podporovať a rozvíjať chov týchto plemien na našom území v súlade so štandardom FCI.

Pre slovenských chovateľov kólií a šeltií je veľmi dôležitý rok 1969, kedy v súvislosti so vznikom Česko-slovenskej federácie sa celoštátne pôsobiaci klub delí na českú a slovenskú vetvu a tak vzniká „Klub chovateľov kólií a šeltií“. Postupne sa na prechodnú dobu rozširuje o chovateľov velškorgi a bearded collií.

Medzinárodnú akceptáciu pod Medzinárodnou kynologickou federáciou získavajú slovenskí chovatelia kólií a šeltií 9. augusta 1997, kedy na ustanovujúcej schôdzi v Nitre – Dolných Krškanoch (v knižnici bývalej Biovety Nitra) vznikol „Slovenský kólia klub SKJ – FCI“.
Týmto dátumom sa začínajú písať nové dejiny nášho klubu. Od 1.1.2005 sa klub vracia k pôvodnému názvu z roku 1969 a mení sa na Klub chovateľov kólií a šeltií SKJ – FCI, avšak tento krát už aj pod zastrešením Medzinárodnej kynologickej federácie FCI.

Klub počas svojej existencie viackrát menil názov, sídlo, či zastrešenie, no vždy združoval ľudí so snahou o šľachtenie a rozvoj pod sebou združujúcich plemien. V súčasnosti má klub jednu z najmenej početných členských základní vo svojej histórii, no verme, že je to len prechodná záležitosť. Opäť citeľný mierne zvyšujúci sa záujem o naše plemená nám k tomu dáva nádej.

viac informácií získate na stránke

koliaklub.sk

Samojed klub Slovensko

Samojed klub Slovensko je otvorený všetkým milovníkom, vlastníkom a chovateľom nádherného plemena Samojed.

SKS bol založený dňa 21.10.2006 na zakladajúcej členskej schôdzi v Ružinej, ako združenie chovateľov, majiteľov a priateľov unikátneho severského plemena samojed.

SKS zastrešuje chov samojedov na Slovensku, funguje jako občianske združenie, ktoré je registrované na Ministerstve vnútra SR a jeho členovia dodržiavajú schválené Stanovy, Chovatelský a bonitačný poriadok a v širších súvislostiach aj Stavovy zastrešujúcich organizácií SKJ a FCI.

Aké sú ciele SKS ?

rozširovať „fanklub“ Samojedov na Slovensku,
všemožne pomáhať chovateľom a majiteľom Samojedov,
zastrešovať a riadiť chov Samojedov na Slovensku vzhľadom na štandard plemena, jeho povahu, zdravie a pôvodné využitie,
organizovať rôzne akcie pre chovateľov , majiteľov a priaznivcov samojedov (nielen 2 výstavy ročne, ale aj športové súťaže, samojedie tábory, deň samojedov, prednášky, zvody mladých jedincov, prezentácie a pod.),
pomáhať „nechceným“ či strateným Samojedom nájsť si nový domov – celosvetový projekt Samoyed Rescue,
spolupracovať so zahraničnými samojed Klubmi a stať sa členmi Svetovej Organizácie Samojed Klubov
viac informácií získate na stránke
samojed-klub.sk

CHS Airedalský teriér Senec

Airedale terriér – „KRÁĽ TERIÉROV“

Erdelterier patri do III. FCI skupiny, t.j. medzi teriere. Na rozdiel od ostatnych terierov nie je zatial na Slovensku povolene jeho vyuzivanie v polovnictve. U nas je uznany zatial ako plemeno sluzobne, rovnako ako nemecky ovciak.

Nejde o modne plemeno, práve naopak, vedia ho ocenit iba ludia, ktorí od psa vyzadujú viac ako len prechádzky na „flexine“ a vecerný relax pri jeho skrabkaní. A práve tí, co Erdela poznajú o nom hovoria ako o velmi inteligentnom psovi, a „psovi so zmyslom pre humor.“ Je absolútny myslitel. Sleduje situáciu a je spokojný, az ked ju pochopí. Okrem casu venovanému psovi pri hre a prechádzkach, potrebuje raz za dva týzdne dosledne vycesat a priblizne raz za tri mesiace odborne vytrímovat srst. Samozrejme, závisí to od viacero faktorov.

Výstavný pes potrebuje inú starostlivost o srst ako pes zijúci na dvore. Svoju úlohu pri tom zohráva aj rocné obdobie. Erdel má perfektnú srst a pokial ju má dostatocne dlhú, nerobí mu v zime problémy teplota nizsia ako 0°C. Erdelterieri majú velmi radi vodu, co je dobré, lebo plávanie je zdravy sport, ktory nezatazuje kĺby. Dokonca ani v zime nemajú Erdeli zábrany skocit do vody a zaplávat si. Myslím, ze toto im zostalo este po predkoch vydrároch, ktorí lovili v doslova ladových vodách.

Co sa týka ostatných plemien podielajúcich sa na vzniku Erdelteriéra, nie je úplne jasné, ktoré presne k nemu prispeli. Pri jeho slachtení bol kladený doraz na vsestrannú upotrebitelnost plemena. Polovníci potrebovali psa na lov vodnej zveri, ale aj pomocníka pri love králikov. Farmári zasa strázcu dvora usadlosti a „pastiera“ oviec. Ludia krízili najprv svojho „land-teriéra“ s vydrárom, lebo ten bol výborný lovecký pes. Svojím dielom prispel chovatel, ktorý do plemena prikrízil staroanglického teriéra, bulteriéra kvoli nebojácnosti a odolnosti, Gordon setra na vylepsenie farby a ciernohnedú kóliu na odstránenie tazkého ucha vydrára. Stále vsak nebol az tak velmi dolezitý jeho výzor ako povaha a upotrebitelnost. Preto sa Erdeli od seba velmi odlisovali velkostou a farbou, ale vsetci mali hustú a hunatú srst, co znamenalo odolnost voci poveternostným podmienkam. Hoci ich odlisnost robila chovu velké starosti, odolný teriér, disponujúci velkou inteligenciou a nebojácnostou umoznoval tieto nedostatky prehliadat. V jednej správe sa písalo: „Erdelteriér je univerzálnym psom pracovnej triedy v mestách a osadách leziacich v údolí rieky Aire. Pouziva sa na lov vsetkých druhov vodnej zveri, je tiez ale obratným pomocníkom pytliaka okára, pretoze na povel, bez toho aby vydal jediný zvuk, vyrazí do kríkov a vyhána vovnútri ukryté zajace a králiky do nastavených sietí.

Ked je tento pes vycvicený na polovanie, nevyrovná sa mu ziadne plemeno, pretoze hladá pred puskou, nahána a vystavuje zver, stratenú dohladáva, ako i aportuje srstantú a pernatú zver bez toho aby ju kúsal, a na povel tiez stve, chytí a zabíja… Pasie ovce a dobytok ako ovciak, aportuje ako retriever, sliedi ako spaniel, zabije jazveca a vydru, miluje vodu, potápa sa ako kacka a je ako ostrý, tak i poslusný.“

Na výstavách v grófstve Yorkshire sa zacali okolo roku 1860 objavovat uz aj Erdeli, samozrejme stále velmi odlisní. Vtedy sa nazývali „broken-haired“ a „rough-haired“ teriéri, neskor „water side“, alebo „bingley“ teriéri. Dnesný názov „Airedale terrier“ bol potvrdený az v roku 1882. Kvoli velkej odlisnosti Erdelov bol 10 rokov po schválení oficiálneho názvu plemena uverejnený prvýstandard. V momente, ked plemeno dostalo oficiálny názov, znacne o neho vzrástol záujem. Zacalo sa so serióznym chovom a coskoro sa zjednotil aj výzor psov.

Okolo roku 1910 si Erdelteriér rýchlo získal aj vela priaznivcov pre svoj uz harmonický a vyvázený vzhlad. Pocas prvej svetovej vojny bola v Nemecku a Rakúsku este objavená dalsia zo sirokej palety jeho vlastností – jeho vhodnost ako policajného psa, psa na odovzdávanie hlásenia a sanitárneho psa v armáde. Pocas tejto vojny boli Erdeli pouzívaní aj na vyhladávanie ranených.

I ked sa v dnesnej dobe Erdelterier uz iba málo podobá svojmu predchodcovi, zachoval si svoje vynikajúce vlastnosti. Po vyse sto rocnom zdokonalovaní plemena nosí pre svoju krásu, výnimocnost, dominanciu a inteligenciu právom prezývku „Král teriérov“.

Viac info na

airedalesoflussyland.blogspot.co.uk/