Keď ste sa rozhodli hľadať informácie o pobyte so psom v Chorvátsku, určite patríte medzi tých, ktorí bez chlpáča nejdú ani na krok -)  Na webe je veľa článkov o cestovaní so psom, preto som pre Vás pripravila len krátku rekapituláciu.

Chorvátsko, patrí medzi naše najobľúbenejšie destinácie, ale čo sa týka dovozu spoločenských zvierat, je pomerne prísnou krajinou.  Týka sa to hlavne majiteľov Pitbull teriérov a ich krížencov, pretože ich vstup na územie Chorvátska je úplne zakázaný.

                Ak ste majiteľom bojového alebo pracovného plemena, predtým, než sa vydáte na cestu do Chorvátska, musíte zaregistrovať  Vášho psa do Európskej databázy FCI.

Pre všetkých ostatných platí, že pes musí mať:

• Platný cestovný pas
• Musí byť označený čipom alebo tetovaním
• Musí byť správne zaočkované proti besnote
• Musí mať od veterinárneho lekára vyhlásenie o dobrom zdravotnom stave, ktoré nesmie byť staršie ako tri dni pred vycestovaním.

Navyše sa odporúča, deň až dva pre cestou, psíka odčerviť a ošetriť prípravkom proti ektoparazitom.  Počas dovolenky v Chorvátsku, totiž môže pes prísť do styku s parazitmi viažucimi sa k teplej klíme (dirofilarióza)

No a keď budete u Vášho veterinára zariaďovať jednu z potrebných „pes musí mať“, tak sa ho nezabudnite opýtať či ešte niečo nepotrebujete…on najlepšie pozná Vášho psa (samozrejme okrem Vás) a poradí Vám ako čo najlepšie zvládnuť celú cestu do Chorvátska so psom.

Zdroj: irskyseter.sk

Moju rodinku tvorí moja mama a môj pes. Mama mi už od malička spomínala dovolenku v Baške, na ktorej bola ešte ako mladá a mali problém sa tam dostať kvôli režimu. Nikdy by mi nenapadlo, že na ostrov Krk sa niekedy dostaneme spolu.

V roku 2001 našu rodinu rozšíril malý kríženec nemeckého ovčiaka menom Bak. Za naše spoločne prežité roky sme zažili veľa pekných, ale aj ťažších chvíľ. Venujeme sme sa záchranárskemu výcviku, skúšame čosi z obrany, z výcviku asistenčného psa, ale všetko len pre zábavu. Bak bojoval s niekoľkými fóbiami. V desiatich rokoch sa nám úspešne podarilo odbúrať strach zo streľby. To bol prvý krok, ktorý ma posunul k myšlienke bojovať aj so strachom z vody, ktorý som obzvlášť neriešila, lebo bez plávania sa žiť predsa dalo. Problémy s chrbticou a kĺbmi, ktoré sa už začali objavovať, by však mohlo plávanie zlepšiť. A tak v roku 2013 začal Bak konečne s radosťou plávať.

Tu začína osemmesačná cesta internetom, ktorá mala skončiť v Chorvátsku. Lenže nemáme auto… Našli sme rôzne vodné záchranárske tábory pre psy v Chorvátsku a mali sme nádej, že by nás niekto mohol zobrať k sebe do auta. Žiaľ, náš pes má problém vychádzať s cudzími psami, pretože bol nespočetne veľakrát napadnutý inými psami, no viem ho zvládnuť a zoznámiť s cudzím psom bez toho, aby došlo k nejakému problému. Keď sme už vybavovali niekoľko mesiacov jeden tábor v Chorvátsku, jeho organizátor nás odmietol, hoci sme boli prví, kto sa oň zaujímal. Bolo mi veľmi smutno, že kynológ neverí kolegovi – kynológovi, že si vie zvládnuť psa. Ale to už je iná téma.

Všetky naše plány padli a mali sme pocit, že je to beznádejné, ale vytrvalosť, odhodlanie, húževnatosť a tvrdohlavosť dopomohli k novému začiatku plánovania dovolenky.

Nemali sme predstavu, kam by sme presne chceli ísť. Vedeli sme, že sa tam musíme vedieť dostať vlakom a musí tam byť psia alebo divoká pláž, aby sme mohli bez obáv plávať so psom v mori, keďže on bol primárnym dôvodom na takúto dovolenku. Boli sme limitovaní aj finančne, najmä čo sa týkalo ubytovania. Nechceli sme žiadny luxus, len miesto, kde sa vyspíme a navaríme si. Skúšali sme rôzne kombinácie cesty do rôznych oblastí Chorvátska – vlak, prestup na trajekt, overovanie prepravy psa autobusom,… Po prejdení mnohých stránok a rozoslaní ešte väčšieho počtu mailov sme našli cestovnú kanceláriu priamo v Chorvátsku – ElpiTours. Ponúkli nám vyhovujúce ubytovanie, jej pracovník, pán Zlatko Vuković, s nami neustále komunikoval a mal trpezlivosť, lebo nám poskytoval naozaj nespočetné informácie o oblasti, do ktorej sme chceli ísť. Takže už bolo definitívne rozhodnuté – ideme na ostrov Krk, časť Njivice.

Začali sa prípravy na cestu, najmä nákupy (napr. sušeného mäsa a nejakých núdzových granúl, keďže barfujeme), čipovanie, očkovanie, protiparazitárne opatrenia,… Medzi tým sme však zároveň zabezpečovali organizáciu tej najkomplikovanejšej časti dovolenky – cesty. Po dlhých kombináciách vlakov sa nám vykryštalizoval na prvý pohľad strašný a odrádzajúci spôsob prepravy. Z Banskej Bystrice sme sa potrebovali dostať po polnoci do Zvolena, no napriek blízkosti týchto dvoch miest, žiadny vlak nešiel. Ostala nám jediná možnosť: použiť taxík, ktorý by nás doviezol na železničnú stanicu vo Zvolene. Ten sme si objednali viac ako mesiac dopredu, takže sme nemali obavy, že by kvôli batožine alebo psovi mali nastať nejaké problémy.

Po príchode do Zvolena sme zistili, že v Bratislave, kam sme mali namierené, spadlo vedenie a vlaky majú 100 minút meškanie. Keďže čas na prestup na ďalší vlak sme mali len hodinu, pričom sme sa ešte museli prepravovať cez Bratislavu, zažili sme neskutočný stres, ale napokon, kým sme sa do Bratislavy dostali, vedenie opravili a dorazili sme včas.

Čakala nás ďalšia výzva – nájsť skoro ráno taxík, ktorý nás, batožinu a psa prepraví z hlavnej stanice na stanicu v Petržalke. Aj túto sme zvládli a nasadli sme na vlak do Viedne.

Vo Viedni sme uvítali prepravu medzi nástupišťami prostredníctvom výťahov. Stihli sme Baka vyvenčiť, a tak sme boli pripravení na najdlhšiu (6-hodinovú) trasu bez prestávky, ktorá končila v Ľubľane, ale bola opäť len ďalšou prestupnou stanicou.

V Ľubľane sme mali dostatok času na prechádzku, ale nemuseli sme zájsť ďaleko od stanice (cca 20 metrov) a narazili sme na oplotený a nádherný park pre psov. Bak si vychutnal trávnatú pôdu a slobodu. Opäť prišiel čas pokračovať. Nasledujúca zastávka Rijeka.

Rijeka nás privítala iným vzduchom a pekným počasím. Zostávalo nám čakať na predposlednú časť cesty. Čoskoro sa oproti nám objavilo veľké auto, ktorého vodič cez okno ukazoval papier s mojím napísaným menom. Tento taxík, ktorý sme vybavovali tiež vyše mesiaca vopred, nás mal prepraviť z Rijeky do Njivíc, presnejšie do cestovnej kancelárie. Cesta bola pohodlná, lebo napriek objednanému osobnému autu po nás poslali 9-miestne. Vychutnávali sme si prvé pohľady na more a skalnaté útesy.

Pri príchode do cestovnej kancelárie nás už čakal majiteľ apartmánu, pán Belavić, a kým sme všetko povybavovali, pomohol presunúť naše veci k nemu do auta. Ale namiesto priameho smeru do apartmánu, nám ešte urobil okružnú jazdu po Nijviciach a ukázal nám, kde sú obchody, pláže, atrakcie a iné strategické miesta. Konečne sme po viac ako 18-tich hodinách vyložili poslednýkrát batožinu a začali sme plánovať program najbližších dní.

Počasie nám nie vždy prialo, ale viac ako 8 dní bolo nádherné a my sme si more vychutnávali plnými dúškami. Všetci sme spoločne absolvovali výlet loďou na ostrov Cres, kde sme našli takmer zabudnutú prekrásnu pláž. Ale výletu v poloponorke a niektorých atrakcií (jazda na skútri) sme sa zúčastnili bez Baka. On bol napokon aj rád, že si už môže oddýchnuť v chladnejšom prostredí. Vynahradili sme mu to však výletom na vodnom bicykli, ktorým sme sa odplavili ďaleko od brehu a tam sme si zaskákali do mora a poplávali. Dni však ubiehali veľmi rýchlo a čoskoro prišiel čas na návrat. S príjemným prostredím a najmä morom sme sa lúčili veľmi ťažko.

Taxikár, ktorý nás viezol z Rijeky, nás tentoraz vyzdvihol priamo pred apartmánom a začala sa spiatočná strastiplná cesta. Do Rijeky sme prišli s časovou rezervou, a tak sme stihli urobiť ešte pár fotografií na pamiatku. Nastúpili sme do vlaku a vyrazili do Ľubľany, kde sme opäť navštívili psí park, hoci to tentoraz pre búrku a nepríjemné blesky nebolo také pohodové. Do Viedne sme mali menšie meškanie, ale stihli sme Baka vyvenčiť a po príchode do Bratislavy nás po preprave taxíkom z Petržalky na hlavnú stanicu čakalo 6-hodinové čakanie na vlak do Banskej Bystrice. Potvrdilo sa nám, že cestovanie v rámci Slovenska je zložitejšie ako v zahraničí. Na stanici nás poslednýkrát vyzdvihol taxík a my sme boli doma. Našťastie sme návrat stihli v poriadku, pretože hneď po našom odchode z Chorvátska oblasť, v ktorej sme boli a kadiaľ sme prechádzali, postihli veľké záplavy.

Pre niekoho neuveriteľná cesta, pre niekoho bláznovstvo, no pri cestovaní sme pochopili, že mnohí ľudia cestujú ešte dobrodružnejšími spôsobmi, takže my sme neboli žiadny extrém. Možno len v tom, že sme sa na to dali so psom, ale ten je na cestovanie vlakom zvyknutý a nemal s ním problém. Rovnako ani teplejšie počasie mu nerobilo ťažkosti. Môžeme konštatovať, že sme si našu prvú a poslednú spoločnú dovolenku pri mori všetci vychutnali a určite neľutujeme komplikovanejšie cestovanie. Stálo to za to. Takže ak nemáte auto ani Vy, nebojte sa a hľadajte možnosti, ako niečo takéto zažiť.

Ešte pár rád na záver: ak budete cestovať vlakmi, vyhnite sa EN vlakom, kde za psa platíte prirážku 29e a na lístky nie sú poskytované zľavy. Pri cestovaní do zahraničia využívajte ponúkané zľavy železníc, napr. karta Rail plus, zvýhodnené cestovanie medzi jednotlivými krajinami, oplatia sa. Na staniciach v zahraničí je ľahšie sa zorientovať a nájsť správny vlak. Je veľmi dôležité mať aspoň základy anglického alebo nemeckého jazyka. Počas prechodu hranicami medzi Slovinskom a Chorvátskom nás viackrát kontrolovali, ale PetPas od nás nikto nežiadal. Inak prechod hraníc bol úplne bezproblémový.

Touto cestou chcem poďakovať nasledovným ľuďom:

• pánovi Zlatkovi Vukovićovi a ElpiTours za kvalitné služby
• rodine Belavić za starostlivosť, priateľskosť a pohostinnosť
• pracovníkom InTaxi (BB), Easy Taxi (BA), J.A.M Transfer (Chorvátsko) za bezpečnú a rýchlu prepravu
• pracovníčkam Zákazníckeho centra Železničnej spoločnosti Slovensko v Banskej Bystrici za poskytnuté informácie a pomoc
• v neposlednom rade našej rodine, ktorá strach o nás prežila bez ujmy J

Text a foto: Eliška Brožová

Čím potešíte svojho psíka, keď sa začnú rozbaľovať darčeky na Štedrý večer? Psík asi nerozumie, čo sú Vianoce a prečo ich

oslavujeme, ale určite chápe radosť a to, že každý niečo dostane. To mu ku šťastiu stačí, tak prečo ho nepotešiť tým správnym

darčekom priamo pre neho? Nelámte si hlavu a inšpirujte sa týmito nápadmi.

1. Aby som si pohodlne ľahol a pospal

Pes prespí viac ako polovicu života. Paráda, že? Taký dlhý čas sa už oplatí stráviť na príjemnom mieste, v dobrom a kvalitnom psom

pelechu. Dnes už existujú dokonca psie madrace a samotné pelechy môžete svojmu miláčikovi zohnať od luxusných až po zdravotné, z

rôznych typov látok, tvarov (ovál, kruh či obdĺžnik?) či priamo „gaučíkmi“ či inými podstavcami pod pelech.

Dôležitá je správna veľkosť. V spánku sa psy všelijako krútia a naťahujú, preto musí byť pelech dostatočne priestorný, aby bol pre psíka

pohodlný. Chlpáčom stačí mäkká madrac a pohodlné mäkké bočnice, krátkosrsté rasy zasa ocenia pelech, v ktorom sa po dlhej zimnej

alebo mokrej prechádzke môžu zababušiť, zohriať a osušiť

2. Aby som sa vždy našiel.

Občas pudy zvíťazia nad výchovou a výcvikom a v momente za vašim psíkom ostane len prach a trieliaca silueta v diaľke. Či už ste

majiteľom nenapraviteľného tuláka alebo len toho príležitostného, či jednoducho iba chcete mať svojho miláčika stále pod dohľadom,

darujte mu na Vianoce GPS obojok. Využíva moderné technológie GPS a komunikáciu s aplikáciou vo vašom smartfóne alebo s

rádiovým vysielačom a vy presne viete určiť polohu, kam sa práve zatúlal. Je to darček pre psíkovu bezpečnosť. Vybrať si môžete zo

základných modelov, ktoré sa hodia do oblastí dobre pokrytých signálom (teda do mesta a parku) alebo si priplatiť za profesionálny

GPS obojok s rádiovým vysielačom, na ktorý sa budete môcť spoľahnúť v každom teréne.

3. Aby som bol stále múdrejší

Poznáte interaktívne hračky pre psov? Rada odolných interaktívnych hračiek značky Nina Ottosson bola navrhnutá tak, aby stimulovala

psí mozog k vyššej činnosti a tiež upevnila vzťah medzi ním a jeho pánom. Každá hra má unikátny mechanizmus, ktorý vyžaduje psychickú

aj fyzickú obratnosť, aby pes zvládol úlohu a odhalil ukrytú chutnú odmenu. Hračky majú rôznu úroveň obtiažnosti, takže sa

netreba báť, že by ho zrovna váš psík nezvládol alebo naopak, bola pre neho príliš ľahká. Dobre sa spolu zabavíte!

4. aby bola moja srsť v zime fit

Pre podporu kvality srsti, ktorá na zimu nie len zhustne, ale aj pozmení svoju podobu, si psík zaslúži kvalitné ošetrujúce prípravky a

pravidelné kartáčovanie. No na dobrej pomoci vám bude aj lososový rybí olej, ktorý obsahuje najviac mastných kyselín Omega 3 a 6

spomedzi všetkých dostupných rybích olejov. Tieto kyseliny majú blahodarný účinok na kožu a zaistia huňatú podsadu na zimu.

Nezáleží na tom, či máte doma psíka s preukazom pôvodu alebo ste ho zachránili z psieho útulku, vždy mu môžete dopriať kvalitný

lesklý kožuštek pomocou pravidelnej dávky lososového oleja.

5. Aby som sa dlho zahral

Kto má psíka dlhšie, dobre vie, že so žiadnou hračkou sa psík nepohrá dlho. Nie, že by ho to nebavilo, ale zásadným faktorom tohto

javu je slabá odolnosť materiálu, z ktorého je hračka vyrobená. Niektoré hmoty odolajú sotva hodiny a je po zábave! Ostáva iba upratať

zvyšky a psík sa môže opäť nudiť. Tieto Vianoce to môžete zmeniť a kúpiť legendárne odolnú gumovú hračku značky Kong Extreme,

ktorý štvornohému kamarátovi vydrží počas všetkých rozprávok, ktoré budete počas Vianoc pozerať a ešte oveľa, oveľa dlhšie.

+1 tip na záver – dovolenka sa psom

Hračky, obojky, pelechy, darčeky a pamlsky sú síce fajn, ale povedzte úprimne, kedy je váš pes naozaj najšťastnejší? Správne, keď

môže byť s vami. A kedy ste šťastní vy? No napríklad na peknej dovolenke, tak prečo ju nestráviť spolu s vašim štvornohým členom

rodiny?

Ušetríte za psí hotel alebo stráženie a zbavíte psíka pocitu smútku, kamže ste sa to na týždeň či na dva stratili, a hlavne, prečo ste ho

nechali samého? No najväčším darčekom pre oboch budú spoločné zážitky, psík je vlastne sám o sebe často dobrým „animátorom“

voľných chvíľ v kruhu rodiny a rozveselí aj keď zrovna prší.

Keď si kúpite letnú dovolenku so psom ešte pred Vianocami, získate ju s veľkou zľavou a môže sa stať najlepším darčekom

tohtoročných Vianoc. Vyberte si z ponuky overených pobytov a destinácií a spravte si spoločne s chlpatým kamošom radosť.