FCI skupina
Plemeno Maďarský chrt sa v FCI nachádza v skupine 10, v sekcii 3, pod číslom 240.

Pôvod
Maďarský chrt má predkov v psoch z mongolských a stredoázijských stepí, ktorí sa v 4. – 5 storočí dostali na územie Maďarska so sťahovavými Húnmi. Tu sa pravdepodobne skrížili s miestnymi psami a vzniklo plemeno neuveriteľne rýchle, vytrvalé, navyše s výborným zrakom. Maďarský chrt sa ako lovecký pes využíval najmä na lov líšok a zajacov, v súčasnosti je výborným loveckým, spoločenským, dostihovým i výstavným psom.

Popis
Maďarský chrt je stredne veľký, silný, elegantný pes, s harmonickou stavbou tela. Má štíhle, dobre osvalené telo, s dobre vyvinutou kostrou. Má dlhý, rovný chrbát, jemne zaoblený zadok, hlboký a široký hrudník. Jeho hlava je štíhla, úzka, so širokým ňufákom, oválnymi, tmavými očami a krátkymi, mierne zdvihnutými ušami. Chvost je pri koreni silný, dlhý, na konci sa zužuje. Má napnutú kožu bez záhybov. Jeho tesne priliehajúca srsť je krátka, hustá a drsná, typické zafarbenie je jednofarebné alebo s fľakmi, v rôznych farebných kombináciách. V zime sa mu tvorí hustejšia podsada.
Váha Maďarského chrta je približne 22 – 31 kg.
Výška Maďarského chrta – psa je približne 65 – 70 cm, fenky 62 – 67 cm.

Povaha Maďarského chrta
Maďarský chrt je veľmi inteligentný a múdry pes. Je veľmi vytrvalý a neustále plný energie. Svojmu majiteľovi a jeho rodine je veľmi oddaný a tiež je výborným ochrancom svojho pána, jeho rodiny a ich majetku. Voči cudzím ľuďom je rezervovaný až nedôverčivý. Je excelentným závodným psom, rýchlosťou dokáže dokonca prekonať Greyhounda.

Starostlivosť o Maďarského chrta
Toto plemeno nie je náročné na starostlivosť. Jeho srsť sa ľahko udržiava čistá. Dôležité je zabezpečiť mu dostatok fyzickej aktivity, odporúča sa aspoň hodina denne strávená behaním a bude spokojný.

Zdravie
Maďarský chrt je považovaný za veľmi zdravé plemeno, nevykazuje žiadne závažnejšie ochorenia.
V priemere sa dožíva 12 – 14 rokov.

Výchova
Toto plemeno je veľmi inteligentné a rýchlo sa učí, jeho výchova by však mala byť založená na dôslednosti a vzájomnom rešpekte.

Život s plemenom Maďarský chrt
Toto plemeno je veľmi rozumné a disciplinované, preto sa hodí i na život v byte, keďže však srší energiou, potrebuje dennodenne dostatok pohybu. Hodí sa skôr k aktívnemu, športovo založenému majiteľovi, ktorý bude mať naňho dostatok času.

Zdroj: en.wikipedia.org

FCI skupina
Plemeno Madagaskarský bišónik, tiež známe ako Coton de Tulear alebo Bavlnka, sa v FCI nachádza v skupine 9, v sekcii 1, pod číslom 2.

Pôvod
Madagaskarský bišónik pochádza z mesta Tuléar na Madagaskare, kde je dodnes považovaný za národného psa. Predpokladá sa, že na Madagaskar bol privezený pirátskymi loďami v 16. a 17. storočí a tam sa skrížil s miestnymi psami.
V r. 1973 bol privezený do Ameriky, o štyri roky neskôr do Francúzska, kde si okamžite získal veľkú popularitu. V r. 1972 bol vytvorený FCI štandard Madagaskarského bišónika.

Popis
Madagaskarský bišónik je malý psík s dlhou bavlnkovitou srsťou. Má svalnatý chrbát, dobre vyvinutý hrudník s dobre klenutými rebrami. Jeho hlava je trojuholníkového tvaru, má výrazné tmavé inteligentné oči, tmavý ňufák a vysoko nasadené, tenké uši trojuholníkového tvaru. Chvost má nízko nasadený, v pokoji zvesený, pri pohybe nesený nad úrovňou chrbta.
Srsť je hustá, bohatá, veľmi mäkká, pripomínajúca bavlnu, toleruje sa mierne zvlnená. Najčastejšie sa vyskytuje vo farbe bielej, ale i sivej, ktorá vzniká zmiešaním bielych a čiernych chlpov.
Váha Madagaskarského bišónika – psa je približne 4 – 6 kg, fenky 3,5 – 5 kg.
Výška Madagaskarského bišónika – psa je približne 26 – 28 cm, fenky 23 – 25 cm.

Povaha Madagaskarského bišónika
Toto plemeno je veľmi spoločenskej a dobrosrdečnej povahy, je veľmi vyrovnané a prispôsobivé zároveň, celkovo pôsobí šťastným dojmom. Má výborný vzťah k deťom i iným domácim zvieratám. Učí sa rýchlo, no občas vie byť aj tvrdohlavé. Svoju radosť častokrát prejavujú štekaním, vyskakovaním či poskakovaním na zadných nohách.

Starostlivosť o Madagaskarského bišónika
Starostlivosť o srsť je v prípade Madagaskarského bišónika potrebná takmer každodenná. Aby sme mu ju zachovali krásnu a lesklú, treba ho skoro každý deň dobre prečesať a prekefovať, kúpať sa ho odporúča raz do týždňa. Denne ho treba brať na vychádzky, kde je dobré nechať ho vybehať sa. Coton nemá prirodzený psí zápach a plzne minimálne.

Zdravie
Madagaskarský bišónik je pomerne zdravé plemeno, môžu sa však uňho vyskytnúť problémy so zrakom či so srdcom.
V priemere sa dožíva 14 – 20 rokov.

Výchova
Výcvik Madagaskarského bišónika musí byť dôsledný od začiatku, aby sa naučil, kto je vodcom svorky. Učí sa rýchlo, potrebuje však dôsledného cvičiteľa.

Život s plemenom Madagaskarský bišónik
Toto plemeno sa hodí na chov do menšieho mestského bytu, no spokojné bude i v rodinnom dome s väčšou záhradou. Má veľmi rado spoločnosť a výborne sa znáša i s ostatnými domácimi miláčikmi.

Zdroj: en.wikipedia.org

FCI skupina
Plemeno Lhasa apso sa v FCI nachádza v skupine 9, v sekcii 5, pod číslom 227.

Pôvod
História Lhasa apso siaha do Tibetu, dvetisíc rokov dozadu. Chovali ho v okolí hlavného mesta Lhasy, kde bol považovaný za svätého. Získať ho bolo možné iba darom, inak sa kúpiť nedal. Využívali ho ako strážneho a pastierskeho psa. Po prvej svetovej vojne sa dostal ako dar dalajlámu do USA, po čase sa dostal i do Anglicka, kde sa začalo s jeho cieleným chovom. V r. 1934 bol uznaný ako samostatné plemeno. V súčasnosti sa využíva ako spoločenský pes.

Popis
Lhasa apso má kompaktné harmonické telo, s rovným chrbtom, širokým, dobre klenutým hrudníkom a pevnými bedrami. Jeho hlava je bohato pokrytá srsťou, stredne veľké oči má tmavé, celé prekryté srsťou, ňufák čierny, uši previsnuté. Jeho chvost je bohato osrstený, nesený nad chrbtovou líniou. Srsť Lhasa apso je rovná, dlhá a pozostáva z dlhej krycej srsti a mäkkej jemnej podsady. Na chrbte je srsť rozdelená cestičkou. Najčastejšie sa vyskytuje vo farbe bielej, plavej, medovej, zlatej, hnedej až po šedú a čiernu.
Váha Lhasa apso je približne 6 – 7 kg.
Výška Lhasa apso je približne 25 cm.

Povaha Lhasa apso
Lhasa apso je inteligentný a temperamentný pes, ktorý vie byť tvrdý a nekompromisný, na druhej strane však k svojej rodine nesmierne oddaný a tiež veľmi prítulný a priateľský. Voči cudzím je veľmi rezervovaný a nedôverčivý, s ostatnými domácimi zvieratami je jeho spolužitie zväčša bez problémov. K deťom je veľmi ohľaduplný a vie sa s nimi výborne zahrať.

Starostlivosť o Lhasa apso
Srsť Lhasa apso si vyžaduje pravidelnú starostlivosť – denne ho treba prečesať a vykartáčovať, aby nesplstnatela. Treba mu ju rozčesávať jemným hrebeňom alebo kefou, prameň po prameni. Dôležitá je tiež starostlivosť o jeho oči, keďže ich má neustále prekryté srsťou. Treba mu ich pravidelne čistiť a dbať, aby boli v poriadku.

Zdravie
Toto plemeno netrpí žiadnymi dedičnými chorobami.
V priemere sa dožíva 13 – 15 rokov.

Výchova
Výchova Lhasa apso nie je nejako obzvlášť zložiťá, treba s ňou však začať od najmenšieho veku. Mala by byť založená na dôslednosti a trpezlivosti. Dôležitým prvkom výchovy je zvládnutie základného výcviku poslušnosti.

Život s plemenom Lhasa apso
Lhasa apso je typickým psom do bytu. Je síce temperamentný, no ak mu zabezpečíme denne dostatok prechádzok, dá sa zvládnuť aj vnútri. V žiadnom prípade to nie je pes vhodný do koterca. Je dobré pripraviť mu doma špeciálnu postieľku, v ktorej môže nerušene odpočívať. Prispôsobí sa akejkoľvek situácii v rodine. Nepatrí medzi plemená, ktoré si žiadajú neustálu pozornosť majiteľov.

Zdroj: en.wikipedia.org, dogspsy.estranky.cz

FCI skupina
Plemeno Levíček, známe aj ako Petit chien lion, sa v FCI nachádza v skupine 9, v sekcii 1, pod číslom 233.

Pôvod
Najstaršia zmienka o Levíčkovi je z 13. storočia, vytesaná do múrov Amienskej katedrály. Neskôr bol obľúbeným spoločníkom aristokratiek, dokonca ho na svojich maľbách zobrazili niekoľkí umelci, napr. Dürer či Goya. V 18. storočí bol považovaný za veľmi vzácne plemeno. So zánikom aristokracie a následne s 1. a 2. svetovou vojnou levíček takmer vymrel, o jeho obnovu sa postarala belgická chovateľka madam Bennertová. V 60.-tych rokoch bol dokonca zapísaný do Guinessovej knihy rekordov ako najvzácnejšie plemeno na svete. Využíva sa ako spoločenský a výstavný pes.

Popis
Levíček je malý pes, s malým, ale proporčným kvadratickým telom. Jeho srsť sa upravuje tak, aby pripomínal leva. Levíček má malú hlavu so širokou lebkou. Ňufák má tmavý až čierny, jeho okrúhle oči sú tmavé. Jeho uši sú stredne veľké, visiace. Stredne dlhý chvost má vysoko nasadený. Srsť levíčka je dlhá a zvlnená, nie však kučeravá, najčastejšie sa vyskytuje vo farbách biela, čierna a bledá žltá.
Váha Levíčka je približne 2 – 4 kg.
Výška Levíčka je približne 20 – 35 cm.

Povaha Levíčka
Levíček je malý, živý, hravý a prítulný psík, ktorému nechýba inteligencia a túžba učiť sa nové veci. Na prvý pohľad vyzerá veľmi zraniteľne a skromne, vie však byť i tvrdohlavý a arogantný, pokiaľ má pocit, že je pánom svorky. S deťmi si rozumie dobre, iných psov či iné zvieratá celkom dobre toleruje.

Starostlivosť o Levíčka
Srsť Levíčka by mala byť pravidelne denne prečesávaná, inak by sa mohla začať chlpiť. Toto plemeno pĺzne minimálne, hodí sa preto i pre alergikov. Odumreté chlpy mu treba vyčesávať. Keďže sa jedná o aktívne plemeno, potrebuje dostatok pohybu a denne dlhú prechádzku a dostatočný výbeh.

Zdravie
Levíček je pomerne zdravé plemeno, môže sa uňho objaviť patelárna luxácia.
V priemere sa dožíva 12 – 14 rokov.

Výchova
Výchova Levíčka by mala byť dôsledná a odmalička. Tento psík sa potrebuje naučiť, kto je vodcom svorky, inak ním bude chcieť byť on a môžu sa uňho vyskytnúť rôzne poruchy správania sa. Výcvik Levíčka môže byť trošku ťažší vzhľadom k jeho povahe, pokiaľ však k nemu pristupujete trpezlivo a dôsledne, možno z neho vychovať poslušného a milého spoločníka.

Život s plemenom Levíček
Levíček je malý psík, je preto vhodný i do bytu. Potrebuje však pravidelné prechádzky a dostatok pohybu. Dobre mu bude i v rodinnom dome s ohradenou záhradou, kde bude mať dostatočný výbeh.

Zdroj: en.wikipedia.org, dogbreedinfo.com

FCI skupina
Plemeno Leonberger sa v FCI nachádza v skupine 2, v sekcii 2, pod číslom 145.

Pôvod
Leonberger je symbolom mesta Leonberg na juhu Nemecka. O jeho vznik sa pričinil starosta Leonbergu, Alderman Heinrich Essig v 40.-tych rokoch 19. storočia, ktorý chcel vytvoriť psa, podobného levovi – ktorý bol v mestskom znaku Leonbergu. Essig skrížil landseera a dlhosrstého bernardína, neskôr pyrenejského horského psa. Leonberger si získal uplatnenie na sedliackych usadlostiach ako strážny a ťažný pes, v súčasnosti je vyhľadávaným rodinným a spoločenským psom.

Popis
Leonberger je veľký, mohutný pes s harmonickou stavbou tela. Chrbát má pevný a rovný, hrudník široký a hlboký, má byť oválny, nie súdkovitý. Bedrá má mocné a svalnaté, končatiny veľmi silné. Jeho hlava je veľká, obdĺžnikového tvaru, ňufák má čierny. Oči sú stredne veľké, oválne od svetlohnedej po tmavohnedú. Stredne veľké uši má vysoko osadené, visiace, so zaoblenou špičkou. Chvost má bohato osrstený, nesený pod úrovňou chrbta. Srsť leonbergera je stredne mäkká až tvrdá, rovná, dostatočne dlhá, s hustou mäkkou podsadou. Na krku a na hrudi tvorí hrivu, najmä u samcov, na predných i zadných nohách má strapce. Najčastejšie sa vyskytuje vo farbách levia zlatá, piesková, krémová, červená až červenohnedá a ich rôzne kombinácie, vždy s čiernou maskou. Povolená je malá biela škvrna na hrudi.
Váha Leonbergera psa je približne 59 – 77 kg, fenky 45 – 59 kg.
Výška Leonbergera psa je približne 74 – 80 cm, fenky 61 – 74 cm.

Povaha Leonbergera
Leonberger je inteligentný, temperamentný spoločenský a rodinný pes. Má dobrú pamäť a rád sa učí nové veci. Je dobre cvičiteľný a ovládateľný. Svojmu pánovi a jeho rodine je verným a oddaným spoločníkom. Má veľmi rád deti, dobre si s nimi rozumie a rád sa s nimi hrá.

Starostlivosť o Leonbergera
Srsť Leonbergera je dlhá a hrubá a veľmi pomaly schne. Prirodzene sa premasťuje. Aby sme ju udržali peknú a lesklú, odporúča sa mu ju denne prečesávať. Kúpať by sme ho mali podľa potreby, keďže sa však jedná o veľkého psa, vyžaduje si to veľkú dávku trpezlivosti, vody a šampónu. Nejaké iné úpravy nie sú povolené, podľa štandardu by mal mať zachovaný prirodzený „look“. Strava by mala byť pestrá, kvalitná a vyvážená.

Zdravie
Leonberger môže trpieť dyspláziou bedrového kĺbu.
V priemere sa dožíva 11 rokov.

Výchova
S výchovou Leonbergera by sme mali začať odmalička a dôsledne. Je veľmi inteligentný a rýchlo sa učí, potrebuje však dobrý výcvik, pravidelné a časté cvičenie a socializáciu odmalička. Rád pláva a kúpe sa v akomkoľvek počasí. Prispôsobí sa akýmkoľvek podmienkam, pokiaľ má pocit, že je milovaný a považovaný za rovnocenného člena rodiny.

Život s plemenom Leonberger
Svojou veľkosťou, ako i skutočnosťou, že Leonberger nie je veľmi čistotný pes, sa príliš nehodí do bytu, skôr je vhodný na vidiek do rodinného domu. Najmä v sychravom počasí však vie do domu nanosiť veľa špiny. Jeho hustá a teplá srsť mu však umožňuje i celoročný pobyt vonku.

Zdroj: cz.wikipedia.org, leonberger.com

FCI skupina
Plemeno Lakelandský teriér sa v FCI nachádza v skupine 3, v sekcii 1, pod číslom 70.

Pôvod
Lakelandský teriér pochádza z jazernej oblasti Lake District vo Veľkej Británii a s najväčšou pravdepodobnosťou je potomkom už vyhynutých čiernotrieslových teriérov, ktoré dali základ aj waleskému teriérovi. Pôvodne sa využíval na sedliackych dvoroch na severe Anglicka na ochranu najmä ovčích stád pred škodcami, neskôr na poľovačkách na líšky. Oficiálne bol vo Veľkej Británii uznaný v r. 1928. Pôvodne poľovné plemeno sa v súčasnosti čím ďalej tým viac využíva i ako spoločenské plemeno.

Popis
Lakelandský teriér je elegantný, proporcionálne vyvážený menší pes. Má kvadratické telo s krátkym, pevným chrbtom a úzkym hrudníkom. Jeho hlava je primeraná veľkosti jeho tela. Ňufákovú časť má širokú, ňufák je najčastejšie čierny. Oči má malé, tmavé alebo lieskovoorieškovej farby, uši v tvare písmena V sú menšie, nosené nastražené. Má silné svalnaté končatiny. Jeho chvost je vysoko nasadený, nosený veselo. Toto plemeno má hustú, hrubú srsť, odolnú v každom počasí, s hustou podsadou. Najčastejšie sa vyskytuje vo farbe čiernotrieslovej, modrotrieslovej, červenej, pečeňovo-hnedej, vo farbe pšenice, výnimočnejšie v modrej alebo čiernej.
Váha Lakelandského teriéra psa je približne 7,7 kg, fenky 6,8 kg.
Výška Lakelandského teriéra je približne do 37 cm.

Povaha Lakelandského teriéra
Lakelandský teriér je veselý, hravý, prítulný a oddaný psík, je však tiež veľmi vytrvalý, odvážny až ostrý, so silnými poľovnými inštinktami. Potrebuje veľmi veľa pohybu, preto sa odporúča skôr pre športovo založeného majiteľa. Jeho vzťah k deťom je spravidla bezproblémový, s inými psami si rozumie celkom dobre.

Starostlivosť o Lakelandského teriéra
Srsť Lakelandského teriéra by sa mala približne raz do týždňa vykartáčovať, dva až trikrát ročne sa trimuje. Treba mu tiež zastrihávať pazúriky a odstraňovať mu chlpy zo zvukovodu.

Zdravie
Lakelandský teriér môže trpieť ochoreniami zraku alebo tiež ochorením bedrových kĺbov spôsobujúcim ich deformitu.
V priemere sa Lakelandský teriér dožíva 13 – 14 rokov.

Výchova
S výchovou Lakelandského teriéra treba začať odmalička. Je veľmi inteligentný a rýchlo sa učí, no nezaprie v sebe teriéra – potrebuje svoju nezávislosť. Ak chce niečo dosiahnuť, ide si za tým. Najlepším výchovným prostriedkom je systém odmien a napomenutí – keď si zaslúži, treba ho pochváliť a motivovať malou odmenou a keď si nezaslúži, treba ho napomenúť a upozorniť na to.

Život s plemenom Lakelandský teriér
Lakelandský teriér sa hodí ako na dedinu do rodinného domu, tak do mesta do bytu, prispôsobí sa akémukoľvek prostrediu. Treba mu však dopriať dostatok pohybu a pravidelné prechádzky. Je vhodný pre aktívneho a športovo založeného majiteľa.

Zdroj: en.wikipedia.org, puppydogweb.com

FCI skupina
Plemeno Labradorský retríver sa v FCI nachádza v skupine 8, v sekcii 1, pod číslom 122.

Pôvod
Labradorský retríver pochádza z východného pobrežia Kanady, z blízkosti Newfoundlandu, kde sa k práci v rybolove využíval jeho predchodca – St. John´s Water Dog, známy plávacími blanami na končatinách. Toto plemeno sa začiatkom 19. storočia dostalo do Anglicka, kde sa prejavilo ako výborné poľovné plemeno. Vďaka jeho všestrannosti našiel využitie i ako policajný a slepecký pes, čím ďalej tým viac sa veľkej obľube teší ako rodinný spoločník.

Popis
Labrador je pevný, stredne veľký pes s mohutnou stavbou tela. Má rovný dlhý chrbát, hlboký hrudník, predné končatiny rovné, zadné v miernom uhli. Má širokú hlavu so stredne veľkými očami gaštanovej alebo lieskovoorieškovej farby, s veľmi dobrosrdečným pohľadom. Jeho ňufák je veľký, harmonizuje s farbou jeho srsti. Stredne veľké uši má nasadené skôr dozadu, visia mu tesne pozdĺž hlavy. Chvost je stredne dlhý, pri koreni silný, ku koncu sa zužuje. Srsť labradora je krátka, hustá, rovná, s podsadou, na dotyk primerane tvrdá. Najčastejšie sa vyskytuje vo farbe smotanovej až zlatožltej, čiernej a čokoládovohnedej. Prípustné sú malé biele znaky na predhrudí.
Váha labradora je približne 30 – 35 kg.
Výška labradora psa je približne 56 – 57 cm, fenky 54 – 56 cm.

Povaha labradora
Labrador je inteligentný, bystrý a oddaný pes. Je veľmi dobrosrdečný a láskavý, výborne si rozumie s deťmi. Svoju rodinu nadovšetko miluje. Rád vyhľadáva spoločnosť ľudí i zvierat, nerád býva sám. Voči cudzím ľuďom je nedôverčivý. Je vhodný i ako strážny pes. Je výborným rodinným spoločníkom, záchranárom, ale i stopárom či vodiacim psom.

Starostlivosť o labradora
Labrador je na starostlivosť nenáročný, stačí mu raz do týždňa prečesať srsť, prípadné nečistoty na srsti mu odstrániť jednoducho s použitím jemnej kefy alebo navlhčenej handričky. Dôležitým prvkom starostlivosti o labradora je výber vhodnej, vyváženej stravy, vo vhodnom množstve. Tento pes má velký apetít a má preto sklony k nadváhe, čo mu môže spôsobiť zdravotné problémy.

Zdravie
Labrador môže, ako väčšina stredne veľkých až veľkých plemien trpieť dyspláziou bedrového kĺbu, môže sa však uňho objaviť i epilepsia a alergie.
V priemere sa labradorský retríver dožíva 12 – 14 rokov.

Výchova
S výchovou labradora by sa malo začať od šteniatka. Dôležité je naučiť ho základnej poslušnosti a odmalička ho viesť k tomu, aby neskákal na ľudí, pretože to má vo zvyku. Labrador je vhodný aj pre začiatočníkov. Je to pes temperamentný a aktívny, potrebuje byť zamestnaný a potrebuje neustálu spoločnosť. Labrador je všeobecne považovaný za najpriateľskejšieho a najoddanejšieho psa.

Život s plemenom labradorský retríver
Labrador je ako stvorený pre život na vidieku, pokiaľ mu vieme zabezpečiť dostatočný a pravidelný výbeh, možno ho chovať aj v meste.

Zdroj: en.wikipedia.org, labradorsky-retrivr.hafici.cz

FCI skupina
Plemeno Kuvas sa v FCI nachádza v skupine 1, v sekcii 1, pod číslom 54.

Pôvod
Pravdepodobným predchodcom tohto plemena bola tibetská doga, ktorú chovali nomádski pastieri. Počas sťahovania národov sa približne v 10. storočí niekoľko takýchto psov dostalo na územie dnešného Maďarska, niekoľko ešte ďalej, preto sa s nimi možno stretnúť aj inde v Európe. Prvé oficiálne zmienky o kuvasovi sú však až zo 17. storočia. Prvý štandard plemena bol vytvorený v r. 1921. Kuvas pôvodne slúžil na stráženie ovčích stád, v súčasnosti sa využíva ako strážny pes.

Popis
Kuvas je mohutný, veľký biely pastiersky pes obdĺžnikového formátu, s rovným chrbtom a hlbokým hrudníkom. Má veľkú širokú hlavu, mandľové tmavohnedé oči posadené mierne došikma, tmavý ňufák. Jeho uši sú vysoko nasadené, zvesené. Nohy má dlhé, osvalené. Chvost je nízko nasadený, na konci zahnutý. Srsť má huňatú, stredne dlhú, mierne zvlnenú, v oblasti krku mu tvorí golier. Na hlave, ušiach a na predných stranách nôh je kratšia. Charakteristickou farbou kuvasa je smotanovo-biela.
Váha kuvasa je približne 30 – 52 kg.
Výška kuvasa je približne 66 – 75 cm.

Povaha kuvasa
Kuvas je inteligentný, sebavedomý, odvážny pes, svojmu pánovi je verný a chráni ho i za cenu nasadenia vlastného života. Ako strážny a pastiersky pes sa častokrát musel spoliehať na vlastný úsudok, vďaka čomu sa stal veľmi samostatným a nezávislým. Tieto dve vlastnosti môžu na druhej strane spôsobovať problémy pri jeho výchove, najmä menej skúseným chovateľom. Odporúča sa preto skôr pre skúsených chovateľov, nie začiatočníkov. Ako strážny pes je zvyknutý prejavovať sa štekaním, neodporúča sa ľuďom, ktorí nemajú radi štekanie.

Starostlivosť o kuvasa
Srsť kuvasa nepotrebuje nejakú zvláštnu starostlivosť, odporúča sa ju raz – dvakrát do týždňa prekefovať a vyčesať. Kuvas na jar a jeseň pĺzne, vtedy by sme ho mali česať častejšie, aby sme odstránili odumreté chlpy. Jeho srsť nemá zapáchať, ak náhodou zapácha, môže to byť prejavom choroby alebo nesprávneho stravovania.

Zdravie
Kuvas je pomerne zdravé plemeno, môže sa však uňho vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, či problémy s kosťami, z týchto dôvodov je dôležité zabezpečiť mu vhodnú plnohodnotnú stravu.
V priemere sa kuvas dožíva 12 – 14 rokov.

Výchova
Kuvas je veľmi nezávislé a samostatné plemeno, jeho výchova preto nie je vždy jednoduchá. Mala by byť založená na dôslednosti a trpezlivosti odmalička. Kuvas potrebuje majiteľa, ktorý bude mať na jeho výchovu dostatok času. Odamlička ho treba vychovávať k základnej poslušnosti a tiež ho socializovať. Treba mu stanoviť limity, ktoré sa musí naučiť rešpektovať a neprekračovať.

Život s plemenom kuvas
Kuvas nie je plemeno vhodné do bytu, ani do mesta. Najlepšie sa bude cítiť v záhrade rodinného domu, kde ho pre jeho srsť a náturu možno chovať celoročne.

Zdroj: en.wikipedia.org, hungariandogs.eu, cs.wikipedia.org

FCI skupina
Plemeno Kromfohrländer sa v FCI nachádza v skupine 9, v sekcii 10, pod číslom 192.

Pôvod
Kromfohrländer pochádza z Nemecka, z kraja Siegerland a je jedným z najmladších psích plemien. Vznikol pravdepodobne skrížením foxteriéra a vendénskeho veľkého grifóna. Mláďat z tohto kríženia sa ujala Ilse Schleifenbaum, ktorá následne začala s ich chovom. Medzinárodne uznaný bol v r. 1955. Využíva sa ako sprievodný a domáci pes.

Popis
Kromfohrländer je stredne veľký pes s harmonickou stavbou tela, pevným rovným chrbtom, primerane širokým a hlbokým hrudníkom a štíhlymi nohami. Hlava je úmerná jeho celkovej veľkosti, ňufák je stredne veľký, hnedý až čierny, oči sú mierne došikma, tmavohnedej farby. Vysoko nasadené uši sú trojuholníkového tvaru, dobre priliehajú k hlave. Stredne dlhý chvost je pri koreni silný, strednej dĺžky, je mierne zahnutý.
Na základe odlišnosti srsti rozlišujeme dva druhy Kromfohrländera – drsnosrsného a hladkosrstého.
Drsnosrstý Kromfohrländer má srsť drsnú, s mäkkou podsadou a briadkou, na chrbte a končatinách je srsť drsnejšia ako na bokoch.
Hladkosrstý Kromfohrländer má hladkú priliehavú srsť s hustou podsadou, avšak bez briadky. Základná farba srsti je biela s hnedými znakmi a typickými predelmi tmavých škvŕn na srsti pásmi bielej srsti.
Váha Kromfohrländera je približne 10 – 14 kg.
Výška Kromfohrländera je približne 38 – 46 cm.

Povaha Kromfohrländera
Kromfohrländer je temperamentný a aktívny pes. Je veľmi učenlivý a prispôsobivý. Svojmu pánovi je verný a oddaný. Voči cudzím ľuďom je rezervovaný. Je výborným spoločenským psom a výborným rodinným spoločníkom.

Starostlivosť o Kromfohrländera
Srsť Kromfohrländera treba pravidelne raz do týždňa prečesať a vykefovať. Pĺzne iba priemerne, kefovaním mu pomôžeme zbaviť sa vypadaných chlpov. Kúpať sa ho odporúča iba v prípade potreby, kúpaním sa inak odstraňuje prirodzené premastenie jeho srsti.

Zdravie
Kromfohrländer je pomerne zdravé plemeno, môže sa uňho vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu.
V priemere sa Kromfohrländer dožíva 16 rokov.

Výchova
Kromfohrländer je inteligentné a učenlivé plemeno, jeho výchova nie je zložitá. Musí však byť odmalička dôsledná. Pokiaľ sa raz naučí pravidlá, nebude ich porušovať.

Život s plemenom Kromfohrländer
Kromfohrländera možno chovať v byte a prispôsobí sa aj životu v mestskom prostredí. Samozrejme, treba mu dennodenne zabezpečiť dostatočne dlhé prechádzky, pohyb a fyzické aktivity.

Zdroj: en.wikipedia.org, completedogsguide.com