FCI skupina
Plemeno Madagaskarský bišónik, tiež známe ako Coton de Tulear alebo Bavlnka, sa v FCI nachádza v skupine 9, v sekcii 1, pod číslom 2.
Pôvod
Madagaskarský bišónik pochádza z mesta Tuléar na Madagaskare, kde je dodnes považovaný za národného psa. Predpokladá sa, že na Madagaskar bol privezený pirátskymi loďami v 16. a 17. storočí a tam sa skrížil s miestnymi psami.
V r. 1973 bol privezený do Ameriky, o štyri roky neskôr do Francúzska, kde si okamžite získal veľkú popularitu. V r. 1972 bol vytvorený FCI štandard Madagaskarského bišónika.
Popis
Madagaskarský bišónik je malý psík s dlhou bavlnkovitou srsťou. Má svalnatý chrbát, dobre vyvinutý hrudník s dobre klenutými rebrami. Jeho hlava je trojuholníkového tvaru, má výrazné tmavé inteligentné oči, tmavý ňufák a vysoko nasadené, tenké uši trojuholníkového tvaru. Chvost má nízko nasadený, v pokoji zvesený, pri pohybe nesený nad úrovňou chrbta.
Srsť je hustá, bohatá, veľmi mäkká, pripomínajúca bavlnu, toleruje sa mierne zvlnená. Najčastejšie sa vyskytuje vo farbe bielej, ale i sivej, ktorá vzniká zmiešaním bielych a čiernych chlpov.
Váha Madagaskarského bišónika – psa je približne 4 – 6 kg, fenky 3,5 – 5 kg.
Výška Madagaskarského bišónika – psa je približne 26 – 28 cm, fenky 23 – 25 cm.
Povaha Madagaskarského bišónika
Toto plemeno je veľmi spoločenskej a dobrosrdečnej povahy, je veľmi vyrovnané a prispôsobivé zároveň, celkovo pôsobí šťastným dojmom. Má výborný vzťah k deťom i iným domácim zvieratám. Učí sa rýchlo, no občas vie byť aj tvrdohlavé. Svoju radosť častokrát prejavujú štekaním, vyskakovaním či poskakovaním na zadných nohách.
Starostlivosť o Madagaskarského bišónika
Starostlivosť o srsť je v prípade Madagaskarského bišónika potrebná takmer každodenná. Aby sme mu ju zachovali krásnu a lesklú, treba ho skoro každý deň dobre prečesať a prekefovať, kúpať sa ho odporúča raz do týždňa. Denne ho treba brať na vychádzky, kde je dobré nechať ho vybehať sa. Coton nemá prirodzený psí zápach a plzne minimálne.
Zdravie
Madagaskarský bišónik je pomerne zdravé plemeno, môžu sa však uňho vyskytnúť problémy so zrakom či so srdcom.
V priemere sa dožíva 14 – 20 rokov.
Výchova
Výcvik Madagaskarského bišónika musí byť dôsledný od začiatku, aby sa naučil, kto je vodcom svorky. Učí sa rýchlo, potrebuje však dôsledného cvičiteľa.
Život s plemenom Madagaskarský bišónik
Toto plemeno sa hodí na chov do menšieho mestského bytu, no spokojné bude i v rodinnom dome s väčšou záhradou. Má veľmi rado spoločnosť a výborne sa znáša i s ostatnými domácimi miláčikmi.
Zdroj: en.wikipedia.org
