Pes je jedným z najstarších a zároveň najvšestrannejších domácich zvierat. Spomedzi všetkých domácich zvierat pes existuje v najväčšej plemennej variabilite, ktorá sa utvorila vďaka šľachteniu človekom podľa prostredia, v ktorom človek žil.

Pes patrí do skupiny šelmovitých zvierat, ktoré lovia v svorkách. Existuje niekoľko teórií o vývoji psa. Za najbližšieho príbuzného psa vedci považujú vlka (Canis lupus pallipes), ktorému je pes najbližšie podobný anatomicky, geneticky, výzorovo i povahovo, za jeho príbuzných však možno považovať i šakalov a kojotov.

Odhaduje sa, že prví predkovia psov žili už pred 35 miliónmi rokov, prvý skutočný canis sa údajne objavil pre 5 – 7 miliónmi rokov.
Zaujímavosťou je, že podľa niektorých teórií, človek psa nedomestifikoval, ale pes sám, dobrovoľne začal spolužitie s človekom.

Archeológovia identifikovali nasledovné pra-plemená psov:
1. Canis familiaris palustris, tzv. pes bahenný, za ktorého potomkov sú považované špice, pinče, bradáče a teriéri
2. Canis familiaris inostranzewi, ktorého potomkami sú severské, pastierske plemená, niekedy tiež molosoidné plemená
3. Canis familiaris decumanus, ktorého potomkami sú dogovité psy
4. Canis familiaris matris optimae, za jeho potomkov sa považujú ovčiaky
5. Canis familiaris Leineri, od tohto plemena sa odvodzuje pôvod chrtovitých plemien.

Podľa vykopávok, sa o prvé odchovy psov ľudia pokúšali 15 000 rokov pred Kristom.
Postupne, ako sa rôzne kultúry stretávali, obdarúvali sa častokrát psami, dochádza k prvým experimentom so šľachtením psov, ktorými si ľudia začali prispôsobovať psa svojim podmienkam a potrebám. Dnešný vzhľad psov je výsledkom dlhodobého procesu jeho domestifikácie a kríženia, čím zanikli mnohé pôvodné inštinkty psa a tiež naopak, vznikli mnohé nové.

Symbolika psa v staroveku

V starovekom Egypte psa uctievali ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Egyptský boh Anubis, sprievodca a ochranca mŕtvych, mal ľudské telo a psiu hlavu. Psy mali v Egypte dokonca také významné postavenie, že keď zomreli, zabalzamovali ich a ich pozostatky uložili na zvláštne pohrebisko. Najstarším zobrazovaným psom bol v starovekom Egypte predchodca dnešného chrta. Najrozšírenejším chovaným plemenom psa bol v Egypte predchodca dnešného basenjiho.

V starovekom Grécku chovali v svätyniach boha Asklepia posvätné jedince, ktoré mali pomáhať uzdravovať chorých. Grécky boh Cerberus, strážca vchodu do podsvetia, bol vyobrazený ako mohutný pes s troma hlavami. Starovekí Gréci chovali veľké psy na boj a malé psy pre potešenie, na stráženie oviec využívali predchodcov dnešných pastierskych psov.

Vlastniť psa znamenalo v starovekom Ríme to isté, ako vlastniť otroka. Rimania sa ako prví začali zaoberať systematickým chovom psa. Obľubovali najmä väčšie plemená, ktoré využívali na stráženie dvora a majetku – až sem siaha história varovných nápisov „Pozor pes“. Diana, rímska bohyňa lovu, i Merkúr, boh obchodu, sú obvykle vyobrazovaní v sprievode psov. Rimania psy využívali i na psie zápasy, okrem strážnych psov sa tu preto chovali i psy vhodné na psie zápasy.

Autorka: Veronika Shaughnessy
Zdroj: wikipedia

Takisto ako ľudia, aj psy sa začnú nudiť, keď sa opakuje stále ta istá rutina. Udržiavať ich mentálnu myseľ a neustále ich vystavovať novým veciam je rovnako dôležité ako brať ich na vychádzky a cvičiť s nimi. Znudení psi si vytvoria deštruktívne správanie a vybijú si svoju negatívnu energiu na veciach ako napr. nábytok.

Tu sú niektoré kreatívne nápady ako stimulovať psiu myseľ, aby sa nezačali nudiť a neprestali poslúchať.

1. Pracujte na nových veciach

Za každým, keď svojho psa začnete trénovať, umožňujete mu tým mentálnu výzvu. Hľadajte nové veci, na ktorých môžete pracovať. Keď už poznáte základné pravidlá poslušnosti, pozrite sa do kníh, surfujte po internete, alebo sa opýtajte svojho trénera na nejaké nápady a nové triky ohľadom trénovania.

„ Môj pes, Vince, mal teraz 4 roky a konečne som ho dal do „školy poslušnosti“. Oba naše životy sa tým zmenili. Teraz, keď ho počas dňa učím nové veci, všimol som si, že jeho temperament sa zmiernil. Čeliac týmto mentálnym výzvam, sa pes stáva menej nervóznym a je viac zrelaxovaný pri iných psoch. Vince je dôkazom toho, že aj starí psi sa môžu naučiť nové triky.“ – Sara Hicks

2. Hrajte so psom interaktívne hry alebo sa hrajte s hračkami

Kúpte si „doggie board game“ alebo „psie puzle“, aby ste zaujali svojho psa. Motivujte svojho psa hrou „Dog Memory“ alebo „Dog Dominos“. Dajte psovi jednu z hračiek, čo Vám umožní ukryť iné hračky a pes ich potom bude musieť hľadať.

„ Môže to znieť hlúpo, ale kúpila som stolovú hru, ktorú som videla v pet shope a hráme ju so Snicker spoločne. Pamlsky dám pod kolík a ona musí uhádnuť, kde sa nachádzajú. Hra má ešte inú variantu, kde prikryjem celú hru plastovým krytom a Snicker musí otáčať kryt tak, aby našla pamlsky. Je to pre ňu naozajstná výhra a vidím ako veľmi jej pracuje mozog, aby pamlsky našla“ – Donna Marr

3. Vybavujte si svoje záležitosti so psom

Aj krátka prechádzka k poštovej schránke, zastávka u priateľa doma, alebo návšteva auto-umývarky postaví vášho psa tvárou tvár rôznym stimulantom.

„ Hoci zoberiem Rykera len na výlet autom, alebo do autoumývarky, stimuluje ho to. Vidí mnoho rozličných pamiatok a zvukov a vyskúša si nové situácie. Miluje takéto vychádzky a vzrušenia. Vidím, ako jeho mozog pracuje a všetko absorbuje. A keď prídeme potom domov, hneď zaspí, aj keď to fyzicky nebolo náročné.“ – Jennifer Brody

4. Dajte svojmu psovi prácu

Psi sú šľachtené k vykonávaniu úloh ako je lov alebo hnanie dobytka. Keď ich potreby nie sú uspokojené, môžu sa stať nekľudnými. Zapojte svojho psa do hry Frisbee, zaujmite ho športom, ako je agility alebo Flyball. Zoberte ho na dlhú prechádzku, turistiku alebo plávanie. Nájdite Vášmu psovi prácu, ktorá vystihuje jeho plemeno.

„ Môžem svojho psa zobrať na dlhú prechádzku, alebo s ním ísť bežať, ale vec ktorá ho poteší najviac je hra na aportovanie. Do parku pre psov so sebou zoberiem tenisovú raketu a udriem do lopty tak silno, ako sa len dá. Prinesie mi ju naspäť znova a znova, akoby to bola jej práca.“ – John Kurmai

5. Predstavujte vášmu psovi nové tváre

Zakaždým, keď Váš pes stretne nového človeka alebo iného psa, oboznamujú sa s novými pohľadmi, zvukmi a zadkami na ovoniavanie. Berúc Vaše šteňa na miesto ako sú psie parky, mu dávate možnosť používať všetky jeho zmysli.

„ Často beriem Bruisera do parku pre psov, čo nadovšetko miluje. Bruiser tam neustále stretáva nových priateľov, ľudí ktorých oňucháva, a ktorí ho rozmaznávajú. Vďaka tomu teraz lepšie počúva, je menej úzkostlivý a naozaj viac uspokojený.“ – Kat Malkowych

6. Dajte im nové hračky a dookola ich obmieňajte

Ani vy by ste sa nechceli hrať stále s tou istou hračkou dookola, však? Tak potom by ste ani od vašeho psa nemali očakávať, že sa váš pes bude rad hrať s tou istou hračkou aj po pár mesiacoch. Dajte mu hračku na hranie na pár dní, a keď sa mu znudí, tak mu ju vymeníte za inú.

„ Moogly má veľmi veľa hračiek, ale stále sa nudí. Je to smiešne! Neustále prinášam domov nové hračky, ale tie ho zaujmú len na veľmi krátku dobu. Začali sme ukladať všetky hračky do koša v skrini a postupne sme ich rotovali. Má ich veľmi veľa a úplne vymeníme len tú, ktorú už má pár rokov, a na ktorú už mohol zabudnúť. Miluje to a kedykoľvek mu vymeníme hračku za ďalšiu je rovnako vzrušený, ako keby sme mu dali úplne novú hračku.“ – Katie Adams

Autor: Nicole Payer
Zdroj: www.cesarsway.com
Preklad: Doggietour

Canisterapia predstavuje prácu s rôznorodou klientelou – od zdravých detí a dospelých, trpiacich samotou, či problémami so zaradením sa do spoločnosti, po zdravotne postihnutých ľudí, autistov, ľudí s detskou mozgovou obrnou, epileptickými záchvatmi…
Realizácii canisterapie preto predchádza jedinečný proces prípravy, s presne stanovenými pravidlami, dôležitými pre profesionálny výkon canisterapie.

Kde na Slovensku možno absolvovať kurz na inštruktora canisterapie?

Na Slovensku existuje niekoľko kynologických klubov, ktoré sa venujú výcviku psov a psovodov pre canisterapiu.

Akreditáciu Akreditačnej komisie Ministerstva školstva SR získal v r. 2006 napr. Kynologický klub EUROCANIS Slovensko v Humennom, na jej základe môže tento kynologický klub vzdelávať v oblasti prípravy na výkon činnosti inštruktora canisterapie.

Aké sú predpoklady pre psa, aby mohol vykonávať canisterapiu?

Pri canisterapii plemeno psa nie je dôležité, môže ju vykonávať pes akéhokoľvek plemena, bez ohľadu na veľkosť, s preukazom i bez preukazu pôvodu, dokonca i kríženci, po dovŕšení veku 18 mesiacov. Minimálny vek psa na testovanie je 15 mesiacov, terapeutmi sa však psi môžu stať až po dovŕšení 18 mesiacov.

Dôležitá je tiež história psa – od jeho narodenia až doteraz. Akákoľvek negatívna skúsenosť psa sa môže v istej situácii odraziť možno v podobe skratovej reakcie psa.
Potenciálni adepti sa vyberajú počas výcviku psov v základnej poslušnosti. Nasleduje kurz pre ich výcvik skúsenými cvičiteľmi s dlhoročnou praxou.

Keďže canisterapia je metóda založená na úzkom kontakte s človekom, môže ju vykonávať iba pes žijúci v interiéri, v priateľskom a harmonickom vzťahu so svojím pánom.
Na cvičisku je takisto najdôležitejšia pohoda, ktorá je pre psa aktívnym spôsobom relaxácie.

Aké sú predpoklady pre psovoda – majiteľa psa, aby mohol vykonávať so svojím psom canisterapiu?

Pes – canisterapeut by mal mať iba jedného, stáleho pána. Psovodi musia absolvovať výcvik, aby sa naučili svojho psa viesť odborne.

Iba psovodi (majitelia psov), ktorí absolvovali kurz pre inštruktorov canisterapie so svojimi psami, sa môžu zúčastniť prvého testovania psov – canisterapeutov, na základe ktorého im je následne vydaný certifikát.
Testovania sa môže zúčastniť iba psovod starší ako 18 rokov.

Testovanie psa – canisterapeuta

Pred začatím testovania psa sa musí psovod preukázať potvrdením o očkovaní, a o nákazovej situácii. Pokiaľ tieto potvrdenia nepredloží, nemusí mu byť testovanie umožnené.

Vydaniu certifikátu pre psa – canisterapeuta predchádza testovanie povahových vlastností psa odbornou trojčlennou komisiou za účelom overenia jeho spôsobilosti pre prácu s telesne a mentálne postihnutými pacientami.

Testovanie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR – zákonom č. 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
Počas testovania sa pozoruje vzájomný vzťah psovoda a jeho psa, schopnosť psa zvládať stresové situácie, fyzickú i psychickú záťaž, hodnotí sa základná poslušnosť, obratnosť a spôsobilosť pre výkon canisterapie, spolupráca psa a psovoda, reakcia psa na invalidný vozík, barle, človeka pohybujúceho sa nekoordinovane, reakcia psa na nečakaný dotyk,…

Vydanie certifikátu pre psa – canisterapeuta

Základom pre vydanie certifikátu pre psa – canisterapeuta je hodnotenie komisie „Vyhovel“.

Vyhovie pes, ktorý na prítomnosť cudzích ľudí reaguje celkovo pozitívne, úlohy, ktoré sú predmetom testovania vykonáva s radosťou, bez strachu, či nervozity. Nevyhovie pes, ktorý nemá záujem o kontakt s ľuďmi, je neovládateľný, bojazlivý, nervózny,…

Certifikát pre psa canisterapeuta je dokladom oprávňujúcim psa na výkon canisterapie po dobu jedného roka odo dňa vystavenia certifikátu, iba so psovodom, s ktorým bolo uskutočnené testovanie. Po roku musí pes absolvovať preskúšanie. Ak bol pes testovaný trikrát, vždy rok po roku, jeho ďalšie preskúšanie sa robí v dvojročných intervaloch.

Všeobecne platí pravidlo, že za psa – canisterapeuta nesie počas canisterapie zodpovednosť človek, na ktorého meno je certifikát vydaný.

Autorka: Veronika Shaughnessy
Zdroj: inet, www.eurocanis.szm.sk

Zaujíma vás canisterapia a chceli by ste sa jej venovať profesionálne? Ak áno, tak v tom prípade vás poteším, pretože na Fakulte veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach sa po prvýkrát otvára odbor:

„Vzťah človek – zviera a jeho využitie v canisterapii a hipoterapii“

Keďže je to nový odbor, fakulta prijíma uchádzačov na rok 2012/2013 na dennú a externú formu štúdia bez prijímacích skúšok. Prihlášky je však potrebné podať do 15.5.2012.
Denné štúdium nie je spoplatnené, čo sa však už nedá povedať o externom štúdiu, ktoré je v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. 333/2010 Z. z. a zákona č. 125/2011 z 24. 3. 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 92 odsek 3 spoplatnené.

Externé štúdium prebieha formou blokovej výučby. Jeden blok trvá 8 až 10 pracovných dní. Počas jedného semester sú tri bloky.

Vzdelanie v tejto oblasti vám umožní nájsť si uplatnenie v canis a hypoterapii v rôznych odboroch, tak ak máte záujem neváhajte a pozrite si bližšie informácie na stránkach univerzity veterinárske lekárstva a farmácie v Košiciach http://www.uvm.sk/

Autorka: Martina Mihalenková
Zdroj: inet (www.umv.sk)

Viete, čo je canisterapia?

Canisterapia je pomocná psychoterapeutická metóda založená na pozitívnom pôsobení psa domáceho predovšetkým na psychické zdravie človeka.
Základom je priamy kontakt psa a pacienta v pokojnej uvoľnenej atmosfére. Jej cieľom je motivovať chorých pacientov k rehabilitácii a prostredníctvom pôsobenia na ich psychiku povzbudzovať imunitu pacientov.

Pre koho je canisterapia určená?
Canisterapia sa využíva predovšetkým pri chorobách dlhodobejšieho charakteru, vo veľkom sa canisterapia využíva u autistických pacientov, ktorých učí lepšiemu sociálnemu kontaktu, zlepšeniu jemnej i hrubej motoriky, u pacientov s detskou mozgovou obrnou, epileptickými záchvatmi, ale i pacientov, ktorí trpia logopedickými poruchami, poruchami správania sa, či napr. aj pri pacientoch, ktorí sa nevedia začleniť do spoločnosti.

Rozdelenie canisterapie
Canisterapia sa rozdeľuje na dve skupiny:
– živelnú
– riadenú

Živelná canisterapia predstavuje klasické každodenné spolužitie psa s rodinou v domácnosti. Je vhodná predovšetkým pre ľudí žijúcich v strese, pre osamelých ľudí, či pre rodiny s deťmi.
Pes pozitívne ovplyvňuje ľudskú psychiku, učí človeka k zodpovednosti a starostlivosti.
Odborne je dokázané, že samotné hladkanie psa pôsobí pozitívne na nervovú sústavu človeka a jeho krvný tlak, v niektorých prípadoch, najmä ak sa človek cíti nepotrebný či sám, je pes pre človeka motiváciou ďalej žiť.

Riadená canisterapia predstavuje cielené využívanie prítomnosti psa u detí ale i dospelých, trpiacich nejakým zdravotným problémom či poruchou. Riadená canisterapia prebieha za prítomnosti psovoda, ktorý musí mať certifikát o absolvovaní canisterapeutického kurzu, resp. certifikát o vykonaní skúšok so svojím psom. Canisterapiu môže pes vykonávať iba so svojím pánom (psovodom), s ktorým absolvoval canisterapeutický kurz, nikdy nie s inou osobou.
Riadená canisterapia môže prebiehať formou individuálnej alebo i skupinovej terapie, vykonáva sa zväčša u klienta doma alebo v zariadení, v ktorom klient žije. Ideálne je riadenú canisterapiu vykonávať v interiéri, v uzavretej miestnosti bez rušivých vplyvov.

Koľko stojí canisterapia na Slovensku?
Hodina canisterapie stojí na Slovensku približne od 10 €, v závislosti od diagnózy pacienta a druhu vykonávanej terapie.

Autorka: Veronika Shaughnessy
Zdroj: inet
(www.wikipedia.com, canisterapia.meu.zoznam.sk, dubravska.sk, blog.petcenter.sk, www.cotonland.cz)

FCI skupina
Plemeno Puli sa v FCI nachádza v skupine 1, v sekcii 1 pod číslom 55.

Pôvod
Puli sa pravdepodobne vyvinul zo starého tibetského psa. Predpokladá sa, že z Ázie sa do východnej Európy dostali s ázijskými pastiermi počas sťahovania národov. Niekoľko stáročí sa využíval ako pracovný pes pri stádach oviec. S jeho čistokrvným chovom sa začalo v roku 1910, kedy doktor Raitsisa roztriedil a opísal všetky maďarské ovčiarske plemená. O päť rokov neskôr bol zostavený a medzinárodne uznaný prvý štandard tohto plemena. Počas druhej svetovej vojny však Puli takmer vyhynul, zachránil ho iba vývoz do iných krajín. V súčasnosti sa využíva ako spoločenský pes.

Popis
Puli sa svojím výzorom podobá na komondora, je však menší. Je to pes strednej veľkosti kvadratického formátu, pokrytý splstnatenými časťami srsti, ktoré vytvárajú povrázky. Jeho hlava je menšia, oči sú okrúhle, tmavohnedej farby, vysoko nasadené uši v tvare „V“ mu pre husté osrstenie takmer nevidno. Je to pes pevný a svalnatý, jeho chrbát je stredne dlhý, hrudník široký, krk krátky. Chvost má bohato osrstený a nosený zvislo alebo zatočený na chrbáte. Srsť Puliho je na celom tele dlhá a hustá, môže siahať až po zem. Pozostáva z jemnejšej podsady a hrubších pesíkov. Vyskytuje sa v niekoľkých farbách, od čiernej, cez sivú, marhuľovú až po vzácnejšiu bielu, niektoré farby však v niektorých krajinách nie sú povolené.
Priemerná váha Puliho – psa je 11 – 16 kg, fenky 9 – 14 kg.
Priemerná výška Puliho – psa je 41 – 46 cm, fenky 36 – 41 cm.

Povaha Puliho
Puli je živý, šťastný pes, ktorý je zároveň veľmi inteligentný a ľahko trénovateľný. Prispôsobí sa akýmkoľvek podmienkam. Svojmu pánovi je oddaný a verný. Ak cíti, že je pán v ohrození, upozorní okolie štekotom. Je výborným rodinným psom, no neodporúča sa k malým deťom, skôr až k deťom, ktoré vedia, že pes je živý tvor a podľa toho sa k nemu treba aj správať.

Starostlivosť o Puliho
Srsť Puliho začína plstnatieť okolo jeho šiesteho mesiaca, od tohto obdobia ju treba pravidelne oddeľovať a pravidelne ho kúpať, okrem toho srsť nie je náročná na starostlivosť. Najdlhšou časťou procesu kúpania je sušenie srsti, možno ju vysúšať s fénom, čo chvíľu trvá, alebo ju nechať voľne vysušiť, čo môže trvať aj dva dni. Okrem toho mu treba pravidelne zastrihávať pazúriky a dbať na čistotu uší a očí.

Zdravie
Toto plemeno nevykazuje nejaké vážnejšie ochorenia, môže však trpieť dyspláziou bedrového kĺbu alebo očnými ochoreniami.
Dožíva sa priemerne 12 a viac rokov.

Výchova
Puli je veľmi inteligentné plemeno, nie je náročný na výchovu a výcvik. Potrebuje však majiteľa s pevnou rukou, ktorý mu ukáže, že majiteľ je pánom situácie a nie pes, inak by sa pes mohol snažiť určovať si vlastné pravidlá. Výsledkom potom bývajú poruchy správania sa, štekot, hryzenie, vrčanie a podobne.

Život s plemenom Puli
Puli sa prispôsobí akýmkoľvek podmienkam, prispôsobí sa životu v akýchkoľvek poveternostných podmienkach a rovnako sa tiež prispôsobí životu v byte či v rodinnom dome alebo na gazdovstve. Záhrada je výhodou, no nie podmienkou.

Zdroj: dogbreedinfo.com

Keď ste sa rozhodli hľadať informácie o pobyte so psom v Chorvátsku, určite patríte medzi tých, ktorí bez chlpáča nejdú ani na krok -)  Na webe je veľa článkov o cestovaní so psom, preto som pre Vás pripravila len krátku rekapituláciu.

Chorvátsko, patrí medzi naše najobľúbenejšie destinácie, ale čo sa týka dovozu spoločenských zvierat, je pomerne prísnou krajinou.  Týka sa to hlavne majiteľov Pitbull teriérov a ich krížencov, pretože ich vstup na územie Chorvátska je úplne zakázaný.

                Ak ste majiteľom bojového alebo pracovného plemena, predtým, než sa vydáte na cestu do Chorvátska, musíte zaregistrovať  Vášho psa do Európskej databázy FCI.

Pre všetkých ostatných platí, že pes musí mať:

• Platný cestovný pas
• Musí byť označený čipom alebo tetovaním
• Musí byť správne zaočkované proti besnote
• Musí mať od veterinárneho lekára vyhlásenie o dobrom zdravotnom stave, ktoré nesmie byť staršie ako tri dni pred vycestovaním.

Navyše sa odporúča, deň až dva pre cestou, psíka odčerviť a ošetriť prípravkom proti ektoparazitom.  Počas dovolenky v Chorvátsku, totiž môže pes prísť do styku s parazitmi viažucimi sa k teplej klíme (dirofilarióza)

No a keď budete u Vášho veterinára zariaďovať jednu z potrebných „pes musí mať“, tak sa ho nezabudnite opýtať či ešte niečo nepotrebujete…on najlepšie pozná Vášho psa (samozrejme okrem Vás) a poradí Vám ako čo najlepšie zvládnuť celú cestu do Chorvátska so psom.

Zdroj: irskyseter.sk

Moju rodinku tvorí moja mama a môj pes. Mama mi už od malička spomínala dovolenku v Baške, na ktorej bola ešte ako mladá a mali problém sa tam dostať kvôli režimu. Nikdy by mi nenapadlo, že na ostrov Krk sa niekedy dostaneme spolu.

V roku 2001 našu rodinu rozšíril malý kríženec nemeckého ovčiaka menom Bak. Za naše spoločne prežité roky sme zažili veľa pekných, ale aj ťažších chvíľ. Venujeme sme sa záchranárskemu výcviku, skúšame čosi z obrany, z výcviku asistenčného psa, ale všetko len pre zábavu. Bak bojoval s niekoľkými fóbiami. V desiatich rokoch sa nám úspešne podarilo odbúrať strach zo streľby. To bol prvý krok, ktorý ma posunul k myšlienke bojovať aj so strachom z vody, ktorý som obzvlášť neriešila, lebo bez plávania sa žiť predsa dalo. Problémy s chrbticou a kĺbmi, ktoré sa už začali objavovať, by však mohlo plávanie zlepšiť. A tak v roku 2013 začal Bak konečne s radosťou plávať.

Tu začína osemmesačná cesta internetom, ktorá mala skončiť v Chorvátsku. Lenže nemáme auto… Našli sme rôzne vodné záchranárske tábory pre psy v Chorvátsku a mali sme nádej, že by nás niekto mohol zobrať k sebe do auta. Žiaľ, náš pes má problém vychádzať s cudzími psami, pretože bol nespočetne veľakrát napadnutý inými psami, no viem ho zvládnuť a zoznámiť s cudzím psom bez toho, aby došlo k nejakému problému. Keď sme už vybavovali niekoľko mesiacov jeden tábor v Chorvátsku, jeho organizátor nás odmietol, hoci sme boli prví, kto sa oň zaujímal. Bolo mi veľmi smutno, že kynológ neverí kolegovi – kynológovi, že si vie zvládnuť psa. Ale to už je iná téma.

Všetky naše plány padli a mali sme pocit, že je to beznádejné, ale vytrvalosť, odhodlanie, húževnatosť a tvrdohlavosť dopomohli k novému začiatku plánovania dovolenky.

Nemali sme predstavu, kam by sme presne chceli ísť. Vedeli sme, že sa tam musíme vedieť dostať vlakom a musí tam byť psia alebo divoká pláž, aby sme mohli bez obáv plávať so psom v mori, keďže on bol primárnym dôvodom na takúto dovolenku. Boli sme limitovaní aj finančne, najmä čo sa týkalo ubytovania. Nechceli sme žiadny luxus, len miesto, kde sa vyspíme a navaríme si. Skúšali sme rôzne kombinácie cesty do rôznych oblastí Chorvátska – vlak, prestup na trajekt, overovanie prepravy psa autobusom,… Po prejdení mnohých stránok a rozoslaní ešte väčšieho počtu mailov sme našli cestovnú kanceláriu priamo v Chorvátsku – ElpiTours. Ponúkli nám vyhovujúce ubytovanie, jej pracovník, pán Zlatko Vuković, s nami neustále komunikoval a mal trpezlivosť, lebo nám poskytoval naozaj nespočetné informácie o oblasti, do ktorej sme chceli ísť. Takže už bolo definitívne rozhodnuté – ideme na ostrov Krk, časť Njivice.

Začali sa prípravy na cestu, najmä nákupy (napr. sušeného mäsa a nejakých núdzových granúl, keďže barfujeme), čipovanie, očkovanie, protiparazitárne opatrenia,… Medzi tým sme však zároveň zabezpečovali organizáciu tej najkomplikovanejšej časti dovolenky – cesty. Po dlhých kombináciách vlakov sa nám vykryštalizoval na prvý pohľad strašný a odrádzajúci spôsob prepravy. Z Banskej Bystrice sme sa potrebovali dostať po polnoci do Zvolena, no napriek blízkosti týchto dvoch miest, žiadny vlak nešiel. Ostala nám jediná možnosť: použiť taxík, ktorý by nás doviezol na železničnú stanicu vo Zvolene. Ten sme si objednali viac ako mesiac dopredu, takže sme nemali obavy, že by kvôli batožine alebo psovi mali nastať nejaké problémy.

Po príchode do Zvolena sme zistili, že v Bratislave, kam sme mali namierené, spadlo vedenie a vlaky majú 100 minút meškanie. Keďže čas na prestup na ďalší vlak sme mali len hodinu, pričom sme sa ešte museli prepravovať cez Bratislavu, zažili sme neskutočný stres, ale napokon, kým sme sa do Bratislavy dostali, vedenie opravili a dorazili sme včas.

Čakala nás ďalšia výzva – nájsť skoro ráno taxík, ktorý nás, batožinu a psa prepraví z hlavnej stanice na stanicu v Petržalke. Aj túto sme zvládli a nasadli sme na vlak do Viedne.

Vo Viedni sme uvítali prepravu medzi nástupišťami prostredníctvom výťahov. Stihli sme Baka vyvenčiť, a tak sme boli pripravení na najdlhšiu (6-hodinovú) trasu bez prestávky, ktorá končila v Ľubľane, ale bola opäť len ďalšou prestupnou stanicou.

V Ľubľane sme mali dostatok času na prechádzku, ale nemuseli sme zájsť ďaleko od stanice (cca 20 metrov) a narazili sme na oplotený a nádherný park pre psov. Bak si vychutnal trávnatú pôdu a slobodu. Opäť prišiel čas pokračovať. Nasledujúca zastávka Rijeka.

Rijeka nás privítala iným vzduchom a pekným počasím. Zostávalo nám čakať na predposlednú časť cesty. Čoskoro sa oproti nám objavilo veľké auto, ktorého vodič cez okno ukazoval papier s mojím napísaným menom. Tento taxík, ktorý sme vybavovali tiež vyše mesiaca vopred, nás mal prepraviť z Rijeky do Njivíc, presnejšie do cestovnej kancelárie. Cesta bola pohodlná, lebo napriek objednanému osobnému autu po nás poslali 9-miestne. Vychutnávali sme si prvé pohľady na more a skalnaté útesy.

Pri príchode do cestovnej kancelárie nás už čakal majiteľ apartmánu, pán Belavić, a kým sme všetko povybavovali, pomohol presunúť naše veci k nemu do auta. Ale namiesto priameho smeru do apartmánu, nám ešte urobil okružnú jazdu po Nijviciach a ukázal nám, kde sú obchody, pláže, atrakcie a iné strategické miesta. Konečne sme po viac ako 18-tich hodinách vyložili poslednýkrát batožinu a začali sme plánovať program najbližších dní.

Počasie nám nie vždy prialo, ale viac ako 8 dní bolo nádherné a my sme si more vychutnávali plnými dúškami. Všetci sme spoločne absolvovali výlet loďou na ostrov Cres, kde sme našli takmer zabudnutú prekrásnu pláž. Ale výletu v poloponorke a niektorých atrakcií (jazda na skútri) sme sa zúčastnili bez Baka. On bol napokon aj rád, že si už môže oddýchnuť v chladnejšom prostredí. Vynahradili sme mu to však výletom na vodnom bicykli, ktorým sme sa odplavili ďaleko od brehu a tam sme si zaskákali do mora a poplávali. Dni však ubiehali veľmi rýchlo a čoskoro prišiel čas na návrat. S príjemným prostredím a najmä morom sme sa lúčili veľmi ťažko.

Taxikár, ktorý nás viezol z Rijeky, nás tentoraz vyzdvihol priamo pred apartmánom a začala sa spiatočná strastiplná cesta. Do Rijeky sme prišli s časovou rezervou, a tak sme stihli urobiť ešte pár fotografií na pamiatku. Nastúpili sme do vlaku a vyrazili do Ľubľany, kde sme opäť navštívili psí park, hoci to tentoraz pre búrku a nepríjemné blesky nebolo také pohodové. Do Viedne sme mali menšie meškanie, ale stihli sme Baka vyvenčiť a po príchode do Bratislavy nás po preprave taxíkom z Petržalky na hlavnú stanicu čakalo 6-hodinové čakanie na vlak do Banskej Bystrice. Potvrdilo sa nám, že cestovanie v rámci Slovenska je zložitejšie ako v zahraničí. Na stanici nás poslednýkrát vyzdvihol taxík a my sme boli doma. Našťastie sme návrat stihli v poriadku, pretože hneď po našom odchode z Chorvátska oblasť, v ktorej sme boli a kadiaľ sme prechádzali, postihli veľké záplavy.

Pre niekoho neuveriteľná cesta, pre niekoho bláznovstvo, no pri cestovaní sme pochopili, že mnohí ľudia cestujú ešte dobrodružnejšími spôsobmi, takže my sme neboli žiadny extrém. Možno len v tom, že sme sa na to dali so psom, ale ten je na cestovanie vlakom zvyknutý a nemal s ním problém. Rovnako ani teplejšie počasie mu nerobilo ťažkosti. Môžeme konštatovať, že sme si našu prvú a poslednú spoločnú dovolenku pri mori všetci vychutnali a určite neľutujeme komplikovanejšie cestovanie. Stálo to za to. Takže ak nemáte auto ani Vy, nebojte sa a hľadajte možnosti, ako niečo takéto zažiť.

Ešte pár rád na záver: ak budete cestovať vlakmi, vyhnite sa EN vlakom, kde za psa platíte prirážku 29e a na lístky nie sú poskytované zľavy. Pri cestovaní do zahraničia využívajte ponúkané zľavy železníc, napr. karta Rail plus, zvýhodnené cestovanie medzi jednotlivými krajinami, oplatia sa. Na staniciach v zahraničí je ľahšie sa zorientovať a nájsť správny vlak. Je veľmi dôležité mať aspoň základy anglického alebo nemeckého jazyka. Počas prechodu hranicami medzi Slovinskom a Chorvátskom nás viackrát kontrolovali, ale PetPas od nás nikto nežiadal. Inak prechod hraníc bol úplne bezproblémový.

Touto cestou chcem poďakovať nasledovným ľuďom:

• pánovi Zlatkovi Vukovićovi a ElpiTours za kvalitné služby
• rodine Belavić za starostlivosť, priateľskosť a pohostinnosť
• pracovníkom InTaxi (BB), Easy Taxi (BA), J.A.M Transfer (Chorvátsko) za bezpečnú a rýchlu prepravu
• pracovníčkam Zákazníckeho centra Železničnej spoločnosti Slovensko v Banskej Bystrici za poskytnuté informácie a pomoc
• v neposlednom rade našej rodine, ktorá strach o nás prežila bez ujmy J

Text a foto: Eliška Brožová

Čím potešíte svojho psíka, keď sa začnú rozbaľovať darčeky na Štedrý večer? Psík asi nerozumie, čo sú Vianoce a prečo ich

oslavujeme, ale určite chápe radosť a to, že každý niečo dostane. To mu ku šťastiu stačí, tak prečo ho nepotešiť tým správnym

darčekom priamo pre neho? Nelámte si hlavu a inšpirujte sa týmito nápadmi.

1. Aby som si pohodlne ľahol a pospal

Pes prespí viac ako polovicu života. Paráda, že? Taký dlhý čas sa už oplatí stráviť na príjemnom mieste, v dobrom a kvalitnom psom

pelechu. Dnes už existujú dokonca psie madrace a samotné pelechy môžete svojmu miláčikovi zohnať od luxusných až po zdravotné, z

rôznych typov látok, tvarov (ovál, kruh či obdĺžnik?) či priamo „gaučíkmi“ či inými podstavcami pod pelech.

Dôležitá je správna veľkosť. V spánku sa psy všelijako krútia a naťahujú, preto musí byť pelech dostatočne priestorný, aby bol pre psíka

pohodlný. Chlpáčom stačí mäkká madrac a pohodlné mäkké bočnice, krátkosrsté rasy zasa ocenia pelech, v ktorom sa po dlhej zimnej

alebo mokrej prechádzke môžu zababušiť, zohriať a osušiť

2. Aby som sa vždy našiel.

Občas pudy zvíťazia nad výchovou a výcvikom a v momente za vašim psíkom ostane len prach a trieliaca silueta v diaľke. Či už ste

majiteľom nenapraviteľného tuláka alebo len toho príležitostného, či jednoducho iba chcete mať svojho miláčika stále pod dohľadom,

darujte mu na Vianoce GPS obojok. Využíva moderné technológie GPS a komunikáciu s aplikáciou vo vašom smartfóne alebo s

rádiovým vysielačom a vy presne viete určiť polohu, kam sa práve zatúlal. Je to darček pre psíkovu bezpečnosť. Vybrať si môžete zo

základných modelov, ktoré sa hodia do oblastí dobre pokrytých signálom (teda do mesta a parku) alebo si priplatiť za profesionálny

GPS obojok s rádiovým vysielačom, na ktorý sa budete môcť spoľahnúť v každom teréne.

3. Aby som bol stále múdrejší

Poznáte interaktívne hračky pre psov? Rada odolných interaktívnych hračiek značky Nina Ottosson bola navrhnutá tak, aby stimulovala

psí mozog k vyššej činnosti a tiež upevnila vzťah medzi ním a jeho pánom. Každá hra má unikátny mechanizmus, ktorý vyžaduje psychickú

aj fyzickú obratnosť, aby pes zvládol úlohu a odhalil ukrytú chutnú odmenu. Hračky majú rôznu úroveň obtiažnosti, takže sa

netreba báť, že by ho zrovna váš psík nezvládol alebo naopak, bola pre neho príliš ľahká. Dobre sa spolu zabavíte!

4. aby bola moja srsť v zime fit

Pre podporu kvality srsti, ktorá na zimu nie len zhustne, ale aj pozmení svoju podobu, si psík zaslúži kvalitné ošetrujúce prípravky a

pravidelné kartáčovanie. No na dobrej pomoci vám bude aj lososový rybí olej, ktorý obsahuje najviac mastných kyselín Omega 3 a 6

spomedzi všetkých dostupných rybích olejov. Tieto kyseliny majú blahodarný účinok na kožu a zaistia huňatú podsadu na zimu.

Nezáleží na tom, či máte doma psíka s preukazom pôvodu alebo ste ho zachránili z psieho útulku, vždy mu môžete dopriať kvalitný

lesklý kožuštek pomocou pravidelnej dávky lososového oleja.

5. Aby som sa dlho zahral

Kto má psíka dlhšie, dobre vie, že so žiadnou hračkou sa psík nepohrá dlho. Nie, že by ho to nebavilo, ale zásadným faktorom tohto

javu je slabá odolnosť materiálu, z ktorého je hračka vyrobená. Niektoré hmoty odolajú sotva hodiny a je po zábave! Ostáva iba upratať

zvyšky a psík sa môže opäť nudiť. Tieto Vianoce to môžete zmeniť a kúpiť legendárne odolnú gumovú hračku značky Kong Extreme,

ktorý štvornohému kamarátovi vydrží počas všetkých rozprávok, ktoré budete počas Vianoc pozerať a ešte oveľa, oveľa dlhšie.

+1 tip na záver – dovolenka sa psom

Hračky, obojky, pelechy, darčeky a pamlsky sú síce fajn, ale povedzte úprimne, kedy je váš pes naozaj najšťastnejší? Správne, keď

môže byť s vami. A kedy ste šťastní vy? No napríklad na peknej dovolenke, tak prečo ju nestráviť spolu s vašim štvornohým členom

rodiny?

Ušetríte za psí hotel alebo stráženie a zbavíte psíka pocitu smútku, kamže ste sa to na týždeň či na dva stratili, a hlavne, prečo ste ho

nechali samého? No najväčším darčekom pre oboch budú spoločné zážitky, psík je vlastne sám o sebe často dobrým „animátorom“

voľných chvíľ v kruhu rodiny a rozveselí aj keď zrovna prší.

Keď si kúpite letnú dovolenku so psom ešte pred Vianocami, získate ju s veľkou zľavou a môže sa stať najlepším darčekom

tohtoročných Vianoc. Vyberte si z ponuky overených pobytov a destinácií a spravte si spoločne s chlpatým kamošom radosť.