Pes je jedným z najstarších a zároveň najvšestrannejších domácich zvierat. Spomedzi všetkých domácich zvierat pes existuje v najväčšej plemennej variabilite, ktorá sa utvorila vďaka šľachteniu človekom podľa prostredia, v ktorom človek žil.
Pes patrí do skupiny šelmovitých zvierat, ktoré lovia v svorkách. Existuje niekoľko teórií o vývoji psa. Za najbližšieho príbuzného psa vedci považujú vlka (Canis lupus pallipes), ktorému je pes najbližšie podobný anatomicky, geneticky, výzorovo i povahovo, za jeho príbuzných však možno považovať i šakalov a kojotov.
Odhaduje sa, že prví predkovia psov žili už pred 35 miliónmi rokov, prvý skutočný canis sa údajne objavil pre 5 – 7 miliónmi rokov.
Zaujímavosťou je, že podľa niektorých teórií, človek psa nedomestifikoval, ale pes sám, dobrovoľne začal spolužitie s človekom.
Archeológovia identifikovali nasledovné pra-plemená psov:
1. Canis familiaris palustris, tzv. pes bahenný, za ktorého potomkov sú považované špice, pinče, bradáče a teriéri
2. Canis familiaris inostranzewi, ktorého potomkami sú severské, pastierske plemená, niekedy tiež molosoidné plemená
3. Canis familiaris decumanus, ktorého potomkami sú dogovité psy
4. Canis familiaris matris optimae, za jeho potomkov sa považujú ovčiaky
5. Canis familiaris Leineri, od tohto plemena sa odvodzuje pôvod chrtovitých plemien.
Podľa vykopávok, sa o prvé odchovy psov ľudia pokúšali 15 000 rokov pred Kristom.
Postupne, ako sa rôzne kultúry stretávali, obdarúvali sa častokrát psami, dochádza k prvým experimentom so šľachtením psov, ktorými si ľudia začali prispôsobovať psa svojim podmienkam a potrebám. Dnešný vzhľad psov je výsledkom dlhodobého procesu jeho domestifikácie a kríženia, čím zanikli mnohé pôvodné inštinkty psa a tiež naopak, vznikli mnohé nové.
Symbolika psa v staroveku
V starovekom Egypte psa uctievali ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Egyptský boh Anubis, sprievodca a ochranca mŕtvych, mal ľudské telo a psiu hlavu. Psy mali v Egypte dokonca také významné postavenie, že keď zomreli, zabalzamovali ich a ich pozostatky uložili na zvláštne pohrebisko. Najstarším zobrazovaným psom bol v starovekom Egypte predchodca dnešného chrta. Najrozšírenejším chovaným plemenom psa bol v Egypte predchodca dnešného basenjiho.
V starovekom Grécku chovali v svätyniach boha Asklepia posvätné jedince, ktoré mali pomáhať uzdravovať chorých. Grécky boh Cerberus, strážca vchodu do podsvetia, bol vyobrazený ako mohutný pes s troma hlavami. Starovekí Gréci chovali veľké psy na boj a malé psy pre potešenie, na stráženie oviec využívali predchodcov dnešných pastierskych psov.
Vlastniť psa znamenalo v starovekom Ríme to isté, ako vlastniť otroka. Rimania sa ako prví začali zaoberať systematickým chovom psa. Obľubovali najmä väčšie plemená, ktoré využívali na stráženie dvora a majetku – až sem siaha história varovných nápisov „Pozor pes“. Diana, rímska bohyňa lovu, i Merkúr, boh obchodu, sú obvykle vyobrazovaní v sprievode psov. Rimania psy využívali i na psie zápasy, okrem strážnych psov sa tu preto chovali i psy vhodné na psie zápasy.
Autorka: Veronika Shaughnessy
Zdroj: wikipedia
