Záchranársky výcvik je špeciálny a veľmi náročný výcvik psov určený na záchranu osôb v nebezpečenstve, napr. pri prírodných katastrofách, alebo nezvestných osôb. Vyžaduje si veľmi skúseného a trpezlivého psovoda a inteligentného, usilovného a vytrvalého psa. Na Slovensku zatiaľ nie je na takej úrovni ako v zahraničí pretože nemá dostatočne vybudované základy.
Aký pes je vhodný na záchranársky výcvik?
Kritériá na výber psa na záchranársky výcvik sú prísne. Úlohou psa – záchranára je zachraňovať ľudí v nebezpečenstve a v život-ohrozujúcich situáciách, preto by mal takýto pes byť nielen nebojácny, pohotový a rýchly, mal by byť tiež inteligentný, rozhodný a odhodlaný zachraňovať bez ohľadu na stupeň nebezpečenstva, aký mu hrozí. Pes záchranár musí dobre počúvať a poslúchať, nesmie sa nechať len tak hocičím vyrušiť. Z konkrétnych pracovných plemien sú najvhodnejšie plemená nemecký ovčiarsky/pastiersky pes, belgický malinois či labrador retriever. 
Najlepšie je, keď psa, ktorého chceme začať trénovať na záchranársky výcvik, poznáme od malička a od malička ho na takýto výcvik pripravujeme. Samozrejme, môžu sa ho zúčastniť aj starší psi, no v ich prípade je tu isté riziko súvisiace s prípadným možným strachom z nejakej situácie v minulosti.
O záchranárskom výcviku
Záchranársky výcvik psa je časovo veľmi náročný. Využíva sa predovšetkým v ťažko dostupných terénoch, kde treba ihneď zasiahnuť. Základom je psa v akomkoľvek teréne naučiť na hľadanie človeka či veci na základe čuchu a jeho ohlásenie.
Psa treba naučiť, aby sa sústredil a reagoval na človeka, ktorý leží, sedí, či čupí, nie na okoloidúceho, ktorého stretne počas prechádzky na ulici, takého sa musí naučiť nevšímať si.
Začíname so záchranárskym výcvikom
Základom pre záchranársky výcvik je, aby pes ovládal základnú poslušnosť. Pes sa musí naučiť poslúchať povely svojho pána, pretože to častokrát veľmi uľahčí orientáciu na mieste a v podmienkach, v ktorých vyhľadáva.
Označovanie nájdených osôb
Skúšobný poriadok medzinárodnej kynologickej záchranárskej organizácie IRO so sídlom v Rakúsku rozlišuje dva spôsoby označovania nájdených osôb – vyštekanie alebo nálezka.
Vyštekanie znamená, že sa pes v prvom rade naučí štekať na povel, aby následne vedel označiť nájdenú osobu štekaním. Aby sme vedeli psa naučiť štekať na povel, treba zistiť, na akú odmenu reaguje – či na aport alebo na nejakú dobrotu, ktorou ho po zaštekaní odmeníme. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na pochvalu, ktorá je rovnako dôležitá ako samotná odmena.
Nálezka je drievko, ktoré má pes zavesené na obojku. Po nájdení hľadanej osoby by mal pes toto drievko zobrať do papule a pobehovaním medzi miestom nálezu a svojím pánom, resp. psovodom ukázať, čo našiel. Obojok však môže psa poraniť a preto sa skôr uplatňuje vyštekanie.
Keď má pes zvládnutú základnú poslušnosť a naučí sa štekať, pristúpi sa k výcviku vyhľadávania. Vyhľadávanie sa robí prostredníctvom pomocných figurantov, ktorí sa spočiatku skrývajú ľahšie, postupne ťažšie a v náročnejšom teréne, až pokiaľ pes nezvládne prehľadanie veľkej plochy a označenie hľadanej osoby. Pes sa musí naučiť poradiť si v akejkoľvek situácii, v akomkoľvek teréne, nesmie sa nechať vyrušiť žiadnymi rušivými prvkami. Pes musí byť vyrovnaný, rýchly, zdravý a oddaný svojej práci, pretože iba tak sa môže stať dobrým záchranárom.
Záchranársky výcvik psov na Slovensku
Výcviku záchranárskych psov sa na Slovensku venuje Združenie kynológov záchranárov Slovenskej republiky (ZKZ SR), ktoré je súčasťou Slovenskej kynologickej jednoty a zastrešuje niekoľko záchranárskych organizácií, ako napr. BKZB (Bratislavskú kynologickú záchranársku brigádu), CCES (Canis Center Eddy Slovakia), KZBH (Kynologickú záchranársku brigádu Holíč ), LKZB (Liptovskú kynologickú záchranársku brigádu), či PZŽ (Psovodi záchranári Žilina).
Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: www.dog-rescue.sk, http://www.cces.sk/
