FCI skupina
Plemeno Slovenský čuvač sa v FCI nachádza v skupine 1, v sekcii 1 pod číslom 142.
Pôvod
Slovenský čuvač sa na Slovensku choval dávno, spočiatku pod názvom Tatranský čuvač. Na začiatku 20. rokov bol celkom rozšírený, v 30.-tych rokoch sa začalo s jeho vývozom do Poľska a Nemecka. O šľachtenie a rozširovanie tohto plemena sa zaslúžil prof. Hrúza, ktorý vytvoril základ jeho organizovaného chovu v Československu. V roku 1933 vznikol spolok chovateľov tohto plemena, ktorý sa stal členom FCI. Počas nemeckej okupácie došlo k stagnácii v chove slovenského čuvača, v 50.-tych rokoch však došlo k jeho obnove. V roku 1965 bol uznaný za samostatné plemeno a následne bol vydaný jeho štandard. Plemeno však bolo premenované z Tatranského na Slovenského kvôli možnej zámene s podobným plemenom z Poľska.
Pôvodne sa Slovenský čuvač využíval ako pastierske plemeno, v súčasnosti sa využíva ako strážny a spoločenský pes.
Popis
Slovenský čuvač je mohutný pastiersky pes obdĺžnikového formátu. Jeho chrbát je pevný, hrudník má s dobre klenutými rebrami, brucho vtiahnuté. Končatiny sú rovné. Hlava čuvača je mocná, podlhovastá, s tmavými hlbokými očami, tmavým ňufákom a vysoko nasadenými ušami. Chvost čuvača je nízko nasadený, v pohybe je nosený zahnutý oblúku nad úrovňou chrbta. Srsť je hustá, s mäkkou podsadou, najčastejšie bielej farby, žltkastý nádych či škvrn y sú neprípustné.
Priemerná váha Slovenského čuvača – psa je okolo 36 – 44 kg, fenky 31 – 37 kg.
Priemerná výška Slovenského čuvača – psa je 62 – 70 cm, fenky 59 – 65 cm.
Povaha Slovenského čuvača
Slovenský čuvač je pokojný pastiersky pes, pre ktorého je charakteristická samostatnosť, vytrvalosť a prirodzená odolnosť voči klimatickým podmienkam. Voči svojmu pánovi a jeho rodine je oddaným a verným spoločníkom, k cudzím sa správa ostražito až nedôverčivo. S deťmi si rozumie dobre, musia však rešpektovať skutočnosť že je to živá bytosť a nie hračka.
Starostlivosť o Slovenského čuvača
Slovenský čuvač potrebuje pravidelné prečesávanie a ošetrovanie srsti, ktorá má tendenciu splietať sa. Kúpeme ho podľa potreby. Dôležité je tiež dbať o čistotu jeho uší i očí.
Zdravie
Slovenský čuvač môže trpieť dyspláziou bedrového kĺbu, inak uňho neboli zistené nejaké vážnejšie ochorenia.
Dožíva sa priemerne približne 11 – 13 rokov.
Výchova
Slovenský čuvač potrebuje dôslednú a trpezlivú výchovu odmalička. Dôležité je naučiť ho základnej poslušnosti. Pri výchove sa vyhýbame fyzickým trestom, ktoré majú nepriaznivý vplyv na psa a jeho psychiku. Oveľa účinnejším prostriedkom je systém pochvál a odmien.
Život s plemenom Slovenský čuvač
Toto plemeno sa najlepšie cíti vonku, v prírode, v jemu prirodzenom prostredí. Potrebuje slobodu a voľnosť. Odporúča sa chovať ho pri dome v koterci, nie však na reťazi. Miluje dlhé prechádzky a rád si tiež zapláva. Odporúčanými športami sú preňho agility a aport.
Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: dogspsy.estranky.cz, dogbreedinfo.com
