Škótsky jelení pes




FCI skupina
Plemeno Škótsky jelení pes, známy ako Deerhound, sa v FCI nachádza v skupine 10, v sekcii 2 pod číslom 164.

Pôvod
Pôvod Škótskeho jelenieho psa nie je celkom jasný. Viaceré teórie hovoria, že predkovia tohto plemena boli do Británie dovezení Keltmi ešte v 5. storočí pred naším letopočtom, iné zase tvrdia, že vzniklo skrížením írskeho vlkodava s greyhoundom. Využíval sa predovšetkým na lov jeleňov, no s vynájdením zbraní sa od jeho využitia na lov upúšťalo, až koncom 18. storočia takmer vyhynul. O jeho opätovnú obnovu sa zaslúžil istý pán McNeal. Prvý štandard tohto plemena bol vydaný v roku 1892. V súčasnosti sa naďalej využíva na lov a tiež ako spoločenský pes.

Popis
Škótsky jelení pes je veľký pes s rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a dobre klenutými bedrami. Jeho hlava je pretiahnutá, s tmavohnedými guľatými očami s dobráckym pohľadom, okolo tmavého ňufáka má fúziky a briadku. Tmavo zafarbené uši má vysoko nasadené, sú jemne osrstené, nosí ich zložené dozadu, pri vzrušení sa mu mierne vztyčujú. Jeho chvost je dlhý, pri koreni hrubý, nosí ho zvesený, na konci mierne stočený. Srsť je stredne dlhá, hrubá a dobre priliehajúca, pôsobí rozstrapateným dojmom. Mala by byť jednofarebná – tmavomodro-sivá alebo svetlo-sivá.
Priemerná váha Škótskeho jelenieho psa je približne 36 – 46 kg.
Priemerná výška Škótskeho jelenieho psa je približne 71 – 79 cm.

Povaha Škótskeho jelenieho psa
Toto plemeno je inteligentné, kľudné a vyrovnané, so vznešeným držaním tela. Svojmu pánovi je verným a oddaným spoločníkom. Potrebuje jeho neustálu prítomnosť. Neodporúča sa do koterca, veľmi by v ňom trpel. Má veľmi dobrý vzťah k deťom, voči iným zvieratám je priateľský. Má výbornú výdrž, zvládne akúkoľvek fyzickú záťaž. Má vrodené lovecké inštinkty, za ktoré by sme ho nemali trestať.

Starostlivosť o Škótskeho jelenieho psa
Srsť Škótskeho jelenieho psa treba pravidelne udržiavať. Dennodenne by sme mu ju mali prečesávať. Treba mu tiež pravidelne zastrihávať pazúriky a dbať o čistotu očí a zvukovodu. Toto plemeno potrebuje dostatok pohybu, treba ho preto brávať pravidelne na dlhé prechádzky a dopriať mu dostatok pohybu v prírode a na čerstvom vzduchu.

Zdravie
Škótsky jelení pes môže mať problémy s trávením, odporúča sa preto kŕmiť ho menšími porciami viackrát za deň. Mali by sme ho tiež brávať na dlhé a časté prechádzky.
Priemerná dĺžka života tohto plemena je 11 – 12 rokov.

Výchova
Toto plemeno je veľmi inteligentné a ľahko cvičiteľné. Potrebuje dôslednú výchovu odmalička. Dôležité je naučiť ho, kto je vodcom svorky a stane sa z neho poslušný priateľ celej rodiny.

Život s plemenom Škótsky jelení pes
Škótsky jelení pes potrebuje veľa priestoru, najlepšie je preto chovať ho vonku alebo v rodinnom dome s veľkou záhradou, kde má dostatok pohybu a slobodu. Neodporúča sa chovať ho v koterci, pretože nemá rád samotu.

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: Psy – Spoznávanie, chov, starostlivosť a plemenitba, Ikar, 2001, dogbreedinfo.com


PONUKA NAŠICH ZÁJAZDOV SO PSOM (Počet zájazdov: 66)

Kompletná ponuka