FCI skupina
Plemeno Rotvajler sa v FCI nachádza v skupine 2, v sekcii 2 pod číslom 147.
Pôvod
Rotvajler má predkov v latinských molosoidných psoch, ktorých na Apeninskom polostrove využívali ako pastierskych a strážnych psov. Rímske légie ich zanechali po svojom odchode v severnej Európe, kde sa začali využívať pri love diviakov. V blízkosti nemeckého mesta Rottweil sa začalo s ich krížením s miestnymi ovčiakmi, čím vznikol základ dnešného rotvajlera, ktorý sa začal využívať na zaháňanie dobytka na porážku, čím sa stal známy ako pes rottweilských mäsiarov. Od 19. storočia sa ich za týmto účelom využívalo čoraz menej a iba vďaka snahe niekoľkých chovateľov sa ho podarilo zachrániť pred úplným zánikom. V roku 1910 bolo uznané ako policajný pes. V súčasnosti možno nájsť množstvo týchto jedincov v Európe i USA.
Popis
Rotvajler je jeden z najmohutnejších psov. Má silné, robustné telo kvadratického formátu, s rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a vtiahnutým bruchom. Má mohutnú hlavu s veľkou papuľou a silným nožnicovým záhryzom, stredne veľkými tmavými očami mandľového tvaru. Niektorí jedinci majú dokonca modré oči alebo jedno oko modré a druhé hnedé. Rotvajler má vysoko nasadené, visiace uši trojuholníkového tvaru, chvost sa mu kupíruje nakrátko, mal by merať približne 4 cm. Jeho srsť pozostáva zo stredne dlhej drsnej krycej srsti, ktorá prekrýva jemnú podsadu čiernej, sivej alebo červenkastej farby. Jediným oficiálnym farebným variantom v štátoch FCI je čierna s pálením, pálenie však nesmie pokrývať viac ako desatinu plochy srsti.
Priemerná váha Rotvajlera je okolo 50 kg.
Priemerná výška Rotvajlera – psa je 63 – 69 cm, fenky 58 – 63 cm.
Povaha Rotvajlera
Rotvajler je inteligentný a dobre cvičiteľný pes. Je dôstojný, vyrovnaný a odvážny, voči svojmu majiteľovi zároveň oddaný a verný. Ako typický strážny pes je voči cudzím a neznámym ľuďom agresívny. S inými domácimi miláčikmi si rozumie dobre, pokiaľ je s nimi odmalička socializovaný. Je spoľahlivým ochrancom rodiny i jej majetku.
Starostlivosť o Rotvajlera
Jeho srsť si nevyžaduje nejakú náročnú starostlivosť, treba ju však pravidelne prečesávať. Kúpeme ho podľa potreby. Opatrní by sme mali byť i pri jeho kŕmení, má totiž tendenciu k torzii žalúdka a preto by nemal dostávať priveľa jedla alebo príliš bohatú potravu, rovnako by tiež nemal po najedení skákať alebo behať.
Zdravie
Rotvajler je náchylný na bežné choroby psov, akými sú napríklad dysplázia bedrového kĺbu či už vyššie uvedená torzia žalúdka.
Dožíva sa v priemere 10 – 12 rokov.
Výchova
Toto plemeno nie je určené pre hocikoho. Musí byť vychovávané pod prísnym vedením skúseného kynológa k absolutnej poslušnosti. Pri výchove treba byť prísny, no nikdy nie násilný. Tvrdé tresty nič neriešia.
Život s plemenom Rotvailer
Toto plemeno je pomerne nenáročné, potrebuje však veľa priestoru a dostatočný výbeh, prechádzky aspoň hodinu denne. Hodí sa najlepšie do rodinného domu, no zvykne si aj na život vo väčšom byte. Môže byť celoročne chovaný vonku. Zima a chlad mu neprekážajú, no rozhodne potrebuje byť v blízkom vzťahu s majiteľom. Iba blízky vzťah s majiteľom vie z rotvajlera spraviť dobrosrdečného psa s dobrým charakterom.
Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: Psy – Spoznávanie, chov, starostlivosť a plemenitba, Ikar 2001, dogbreedinfo.com
