FCI skupina
Plemeno kokeršpaniel známy ako anglický kokeršpaniel sa v FCI nachádza v skupine 8, v sekcii 2, pod číslom 5.
Pôvod
Kokeršpaniel pochádza pôvodom zo Španielska, kde vznikol pravdepodobne v 14. storočí. Postupne sa rozšíril aj do západnej Európy. V 18. storočí sa pôvodný kokeršpaniel dostal do Veľkej Británie, kde bol koncom 19. storočia vyšľachtený do podoby, v akej ho poznáme dnes. Kokeršpaniel sa odjakživa uplatňoval ako lovecký pes, výborne slúžil na lov jarabíc, bažantov či tetrovov a na ich prinášanie z porastu či vody. V súčasnosti sa viac využíva ako spoločník a výstavný pes.
Popis
Kokeršpaniel je stredne veľký pes s kompaktným, robustným obdĺžnikovým telom. Jeho hlava je primerane veľká telu, má veľké tmavohnedé oči s priateľským výrazom, dlhé, nízko nasadené uši pokryté jemnou srsťou. Jeho chrbát je rovný, hrudník hlboký a dostatočne široký. Chvost má nízko nasadený, nesený v chrbtovej línii. Jeho srsť je hustá a hodvábna, najčastejšie vo farbách hnedá, zlatá, čierna a citrónovo-žltá. Okrem znaku na hrudi nesmie mať jednofarebný jedinec na sebe bielu farbu.
Váha kokeršpaniela je približne 13 – 15 kg.
Výška kokeršpaniela – psa je približne 39 – 41 cm, fenky 38 – 39 cm.
Povaha kokeršpaniela
Kokeršpaniel je veľmi inteligentný, temperamentný a pracovitý pes. Svojmu majiteľovi je verný a oddaný a snaží sa mu zapáčiť, pričom neúnavne vrtí chvostom. Je veľmi priateľský, výborne si tiež rozumie s deťmi. Občas môže byť vzdorovitý, preto si vyžaduje trpezlivú a dôslednú výchovu.
Starostlivosť o kokršpaniela
Hodvábna srsť kokršpaniela si vyžaduje zvláštnu starostlivosť, treba ju pravidelne kartáčovať a prečesávať. Pravidelne mu tiež treba kontrolovať čistotu očí, uší i zubov. Prebytočné chlpy vo zvukovode mu treba zastrihávať, aby sme predišli infekciám. Rovnako tiež udržiavame jeho pazúriky krátke.
Zdravie
Toto plemeno môže trpieť autoimúnnymi ochoreniami či dyspláziou bedrového kĺbu. Dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na zdravie bedrových kĺbov je zloženie a množstvo potravy, treba preto dbať na zdravú a vyváženú stravu vášho miláčika. Dôležité je tiež, aby sme ho neprekrmovali, lebo má sklony k obezite.
V priemere sa dožíva 13 – 14 rokov.
Výchova
Výchova kokeršpaniela by mala byť odmalička dôsledná a založená na trpezlivosti a pochopení. Hoci kokeršpaniel môže byť vzdorovitý a nerád opakuje dookola tie isté cviky a počúva neustále nejaké príkazy, dôsledným a trpezlivým prístupom vieme docieliť, aby nás poslúchal a rešpektoval. Tvrdým trestom sa treba vyhnúť, nie sú účinné, práve naopak, môžu znamenať stratu dôvery psa voči jeho majiteľovi.
Život s plemenom kokeršpaniel
Toto plemeno možno chovať v byte, potrebuje však veľa pohybu a dostatok aktivít. Ako lovec si nikdy nenechá ujsť žiadnu príležitosť preskúmať okolie. Pri jeho voľnom výbehu v záhrade treba mať záhradu dobre zabezpečenú, inak by mohol ujsť. Kokeršpaniel sa rád hrá, aportuje, hodí sa na poľovné aktivity, agility, výcvik i výstavnú drezúru.
Zdroj: koker.sk, weronika.estranky.sk, cs.wikipedia.org
