FCI skupina
Plemeno juhoruský ovčiak sa v FCI nachádza v skupine 1, v sekcii 1, pod číslom 326.
Pôvod
O vzniku juhoruského ovčiaka existuje množstvo príbehov a legiend, s určitosťou sa však nevie, kde a za akých okolností toto plemeno vzniklo. Bieli ovčiarski psi chránili stáda v Rusku a na Ukrajine celé stáročia. V 18. storočí boli do Ruska, spolu so špeciálnym chovným plemenom oviec Merino, privezení aj pastierski psi, ktorí sa však ťažšie adaptovali na tamojšie podmienky, došlo preto k ich kríženiu s pôvodnými bielymi ovčiarskymi psami a tak vznikol juhoruský ovčiak. Juhoruský ovčiak si k sebe okrem majiteľa nepustí cudzie osoby. Táto skutočnosť bola pre toto plemeno veľmi nepriaznivá počas Veľkej októbrovej revolúcie v r. 1917 a následne i druhej svetovej vojny, na základe čoho boli postrieľaní. Z celého chovu sa zachovalo iba niekoľko šteniat. Po druhej svetovej vojne sa začalo s jeho cielenou rekonštrukciou, ktorou došlo k obnoveniu chovu, predchádzajúcu obľubu už však nezískali.
Toto plemeno je jedno z najlepších strážnych plemien a dokáže prežiť aj v najextrémnejších podmienkach.
Popis
Juhoruský ovčiak je pomerne veľký, mocný a silný pes, s pevným kvadratickým telom a pevnými kosťami. Má pevný a rovný chrbát, široký a hlboký hrudník, brucho vtiahnuté. Má oválne tmavé oči, s priliehajúcimi viečkami, malé trojuholníkové uši, nosené voľne zvesené. Jeho dlhý chvost je nízko nasadený, nosený nadol. Na konci je chvost mierne vytočený nahor. Jeho srsť je dlhá, hrubá, hustá, s hustou podsadou, na celom tele je rovnako dlhá. Je odolná voči vode. Vyskytuje sa vo farbe bielej, bielo-žltej alebo sivo-dymovej.
Váha juhoruského ovčiaka je približne 50 – 60 kg.
Výška juhoruského ovčiaka je približne 62 – 65 cm.
Povaha juhoruského ovčiaka
Juhoruský ovčiak je veľmi životaschopné a odolné plemeno, zároveň ostré, častokrát s nepredvídateľnými reakciami. K svojmu majiteľovi je veľmi verný a oddaný, no voči cudzím ľuďom je nedôverčivý a rezervovaný, pri náznaku ohrozenia zaútočí. Je vhodný iba pre skúsených kynológov, začínajúcim chovateľom sa neodporúča. Potrebuje neustály kontakt s majiteľom. Je výborným a nesmierne spoľahlivým strážcom, pre prípadného votrelca nebezpečným.
Starostlivosť o juhoruského ovčiaka
Juhoruský ovčiak si vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť, odporúča sa aspoň dvakrát za týždeň ho dôkladne prečesať a prekefovať. Treba ho tiež často trimovať. Aby jeho srsť nesplstnatela, treba mu vždy na jar a na jeseň dôkladne vyčesať podsadu. Taktiež mu treba pravidelne čistiť uši a vystrihávať mu chlpy na labkách.
Zdravie
Toto plemeno prakticky nebýva choré, je schopné prežiť aj v tých najextrémnejších podmienkach.
V priemere sa dožíva 9 – 11 rokov.
Výchova
Juhoruský ovčiak dobre zvláda základný výcvik, je to veľmi inteligentné plemeno, zároveň však aj veľmi tvrdohlavé, poslúchne iba povely, ktoré sám uzná za užitočné. Nie je vhodný pre začínajúceho chovateľa.
Život s plemenom juhoruský ovčiak
Juhoruský ovčiak je prirodzene zvyknutý na extrémne podmienky i klímu, mal by sa chovať celoročne iba vonku a na veľkom dobre oplotenom, uzamknutom pozemku. Náhodný stret s cudzím človekom môže byť vzhľadom na jeho povahu nebezpečný. Treba mu tiež zabezpečiť dostatok aktivít na vybitie energie, inak môže mať sklony k agresivite.
Zdroj: dogbreedinfo.com, podhrabina.sk
