FCI skupina
Plemeno doberman sa v FCI nachádza v skupine 2, v sekcii 1, pod číslom 143.
Pôvod
Doberman bol vyšľachtený v 19. storočí v Nemecku Karlom Friedrichom Louisom Dobermannom (odtiaľ pôvod jeho názvu), s cieľom získať poslušného a energického ochrancu a strážneho psa. Z počiatkov chovu dobermana neexistujú žiadne písomné záznamy, zachovali sa iba spomienky pána Dobermanna.
Doberman vznikol šľachtením niekoľkých plemien – nemeckého dobytkárskeho psa, ktorý bol predchodcom rotvajlera, nemeckej dogy, maďarskej vyžly, greyhounda a hovorí sa i o boseronovi. Prvé dobermany neboli vzhľadom pekné, ich dnešná podoba vznikla postupne.
Do plemennej knihy bol prvý doberman zapísaný v r. 1893. Po smrti pána Dobermanna pokračovali v chove plemena Otto Gőller z Apoldy či Goswin Tischler. V súčasnosti sa toto plemeno využíva ako pes strážny, rodinný i ochranca.
Popis
Doberman je pes veľký, atletickej postavy, dynamický a energický zároveň. Jeho telo je kvadratického tvaru, osvalené, mocné. Hlavu má primeranú telu, so stredne veľkými tmavými oválnymi očami, širokým ňufákom farby primeranej k farbe srsti. Doberman má uši vysoko nasadené, vztýčené, stredne veľké. Chrbát má silný a svalnatý, hrudník široký, s typickým predhrudím. Končatiny má silné a rovné. Chvost má vysoko nasadený, srsť má krátku, hustú, tvrdú, bez podsady, najčastejšie vo farbe čiernej s pálením alebo hnedej s pálením.
Váha dobermana psa je približne 40 – 45 kg, fenky 32 – 35 kg.
Výška dobermana psa je približne 68 – 72 cm, fenky 63 – 68 cm.
Povaha dobermana
Doberman je ušľachtilé plemeno s aristokratickým výzorom, v rebríčku najinteligentnejších psov psychológa p. Corena skončil na piatom mieste (sk.wikipedia.org). Je veľmi učenlivý a pomerne ľahko cvičiteľný. Je temperamentný, ale tiež sebaistý, odvážny, rodine nesmierne oddaný a verný, k deťom priateľský. Nie je agresor, ako ho zobrazujú mnohé filmy, je veľmi disciplinovaný a poslušný, pri správnej výchove z neho vychováme výborného spoločníka a priateľa celej rodiny. Doberman je okrem strážneho a záchranárskeho psa tiež výborným terapeutickým psom.
Starostlivosť o dobermana
Doberman má krátku srsť, starostlivosť o ňu nie je náročná. Pozostáva z odstraňovania odumretých chlpov gumenou rukavicou, či občasného pretretia srsti vlhkou handričkou, aby sme z nej odstránili prach. Kúpeme ho podľa potreby, netreba však často. Dôležité je tiež pravidelné čistenie uší, zastrihávanie pazúrikov, ale tiež z času na čas kontrola zubov, či sa mu na nich nevytvára zubný kameň, ktorý treba odstraňovať. Veľký význam má tiež správna výživa, ktorá je jednou zo základných podmienok zachovania dobrého zdravotného stavu, či výkonnosti psa.
Zdravie
Medzi najčastejšie ochorenia, ktorými doberman môže trpieť sú dysplázia bedrového kĺbu, srdcové ochorenia ako napr. kardyomyopatia, či tiež torzia žalúdka.
Priemerne sa toto plemeno dožíva veku 13 rokov.
Výchova
Doberman je ľahko cvičiteľný pes, potrebuje však majiteľa s prirodzenou autoritou nad ním, ktorý stanoví pravidlá a budú ich obaja navzájom dodržiavať a rešpektovať. Denne potrebuje dostatok pohybu. Ak mu ho zabezpečíme, bude naším verným a oddaným spoločníkom.
Nie je vhodný pre začínajúceho chovateľa.
Život s plemenom doberman
Doberman sa hodí do bytu, pokiaľ má denne dostatok pohybu, lepšie mu však bude v rodinnom dome s priemerne veľkou záhradou. Keďže je to krátkosrsté plemeno, ktoré je navyše veľmi citlivé na zimu, musíme naňho dávať obzvlášť pozor, keď sa ochladí. Doberman potrebuje kontakt so svojím majiteľom, so svojou rodinou, nie je to plemeno vhodné do koterca či na život na záhrade.
Zdroj: dogbreedinginfo.com, en.wikipedia.org
