Záchranársky výcvik

Záchranársky výcvik je špeciálny a veľmi náročný výcvik psov určený na záchranu osôb v nebezpečenstve, napr. pri prírodných katastrofách, alebo nezvestných osôb. Vyžaduje si veľmi skúseného a trpezlivého psovoda a inteligentného, usilovného a vytrvalého psa. Na Slovensku zatiaľ nie je na takej úrovni ako v zahraničí pretože nemá dostatočne vybudované základy.

Aký pes je vhodný na záchranársky výcvik?
Kritériá na výber psa na záchranársky výcvik sú prísne. Úlohou psa – záchranára je zachraňovať ľudí v nebezpečenstve a v život-ohrozujúcich situáciách, preto by mal takýto pes byť nielen nebojácny, pohotový a rýchly, mal by byť tiež inteligentný, rozhodný a odhodlaný zachraňovať bez ohľadu na stupeň nebezpečenstva, aký mu hrozí. Pes záchranár musí dobre počúvať a poslúchať, nesmie sa nechať len tak hocičím vyrušiť. Z konkrétnych pracovných plemien sú najvhodnejšie plemená nemecký ovčiarsky/pastiersky pes, belgický malinois či labrador retriever. zachranarsky-220.jpg
Najlepšie je, keď psa, ktorého chceme začať trénovať na záchranársky výcvik, poznáme od malička a od malička ho na takýto výcvik pripravujeme. Samozrejme, môžu sa ho zúčastniť aj starší psi, no v ich prípade je tu isté riziko súvisiace s prípadným možným strachom z nejakej situácie v minulosti.

O záchranárskom výcviku
Záchranársky výcvik psa je časovo veľmi náročný. Využíva sa predovšetkým v ťažko dostupných terénoch, kde treba ihneď zasiahnuť. Základom je psa v akomkoľvek teréne naučiť na hľadanie človeka či veci na základe čuchu a jeho ohlásenie.
Psa treba naučiť, aby sa sústredil a reagoval na človeka, ktorý leží, sedí, či čupí, nie na okoloidúceho, ktorého stretne počas prechádzky na ulici, takého sa musí naučiť nevšímať si.

Začíname so záchranárskym výcvikom
Základom pre záchranársky výcvik je, aby pes ovládal základnú poslušnosť. Pes sa musí naučiť poslúchať povely svojho pána, pretože to častokrát veľmi uľahčí orientáciu na mieste a v podmienkach, v ktorých vyhľadáva.

Označovanie nájdených osôb
Skúšobný poriadok medzinárodnej kynologickej záchranárskej organizácie IRO so sídlom v Rakúsku rozlišuje dva spôsoby označovania nájdených osôb – vyštekanie alebo nálezka.

220px-zachranna-akcia.jpgVyštekanie znamená, že sa pes v prvom rade naučí štekať na povel, aby následne vedel označiť nájdenú osobu štekaním. Aby sme vedeli psa naučiť štekať na povel, treba zistiť, na akú odmenu reaguje – či na aport alebo na nejakú dobrotu, ktorou ho po zaštekaní odmeníme. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na pochvalu, ktorá je rovnako dôležitá ako samotná odmena.

Nálezka je drievko, ktoré má pes zavesené na obojku. Po nájdení hľadanej osoby by mal pes toto drievko zobrať do papule a pobehovaním medzi miestom nálezu a svojím pánom, resp. psovodom ukázať, čo našiel. Obojok však môže psa poraniť a preto sa skôr uplatňuje vyštekanie.

Keď má pes zvládnutú základnú poslušnosť a naučí sa štekať, pristúpi sa k výcviku vyhľadávania. Vyhľadávanie sa robí prostredníctvom pomocných figurantov, ktorí sa spočiatku skrývajú ľahšie, postupne ťažšie a v náročnejšom teréne, až pokiaľ pes nezvládne prehľadanie veľkej plochy a označenie hľadanej osoby. Pes sa musí naučiť poradiť si v akejkoľvek situácii, v akomkoľvek teréne, nesmie sa nechať vyrušiť žiadnymi rušivými prvkami. Pes musí byť vyrovnaný, rýchly, zdravý a oddaný svojej práci, pretože iba tak sa môže stať dobrým záchranárom.

Záchranársky výcvik psov na Slovensku
Výcviku záchranárskych psov sa na Slovensku venuje Združenie kynológov záchranárov Slovenskej republiky (ZKZ SR), ktoré je súčasťou Slovenskej kynologickej jednoty a zastrešuje niekoľko záchranárskych organizácií, ako napr. BKZB (Bratislavskú kynologickú záchranársku brigádu), CCES (Canis Center Eddy Slovakia), KZBH (Kynologickú záchranársku brigádu Holíč ), LKZB (Liptovskú kynologickú záchranársku brigádu), či PZŽ (Psovodi záchranári Žilina).

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: www.dog-rescue.sk, http://www.cces.sk/

Weigh Pulling

Weigh Pulling je ťahanie bremena – špeciálneho vozíka alebo saní s bremenom presne stanovenej váhy v určenom čase. Víťazom sa stane pes, ktorý v časovom limite utiahne najviac kilogramov.

História Weigh Pulling
Táto disciplína má pomerne dlhú históriu, keďže psy sa používali k ťahaniu bremena už dávno. S nápadom usporiadať v ťahaní bremena súťaž prišli prisťahovalci a zlatokopi ďaleko na severe, ktorí medzi sebou uzatvárali stávky o najsilnejšieho psa. Veľmi rýchlo sa chýr o týchto súťažiach rozniesol a pribúdalo zvedavcov, ktorí chceli psie závody vidieť. I známy spisovateľ Jack London ju opisuje vo svojich knihách o dobrodruhoch ako jednu z najsledovanejších zábaviek tých čias.

Weigh Pulling ako športová disciplína
Postupne sa Weigh Pulling začal presadzovať ako športová disciplína. Jej kolískou sa stala Kanada a USA, súťaže v ťahaní bremena sa tu konajú už viac ako sedemdesiat rokov.
V roku 1984 vznikla v USA  organizácia International Weigh Pull Associacion, ktorá stanovila pravidlá súťaží v tejto disciplíne.

Pre koho je Weigh Pulling vhodný?
Weigh Pulling môže vykonávať akýkoľvek pes, ktorý je dobre stavaný a obľubuje pohyb a šport, odporúčaná minimálna výška je päťdesiat centimetrov. Najčastejšími plemenami sú všetky severské typy psov – aljašský malamut, sibírsky husky, či grónsky pes ale i dogovité typy psov či podaktorí teriéri.

Podmienky pre Weigh Pulling
Ako sme už spomínali, na túto disciplínu sa odporúča zdravý, atletický, dobre stavaný pes, ktorého môžeme odmalička postupne pripravovať na menšiu záťaž, s plnou záťažou sa však odporúča začať trénovať až po dovŕšení telesného vývoja psa.weight-pulling-250px.jpg
Weigh Pulling je založený na vzájomnej dôvere a priateľstve medzi majiteľom – psovodom a psom, dobrý vzťah medzi nimi je preto veľmi dôležitý. Počas tréningu je potrebné psa dostatočne chváliť a povzbudzovať, občas odmeniť menšou dobrôtkou, jedným slovom vhodne ho motivovať.  Nuž a nemali by sme zabúdať, že Weigh Pulling by nemal byť len o víťazstve, ale predovšetkým o príležitosti užitočným a príjemným spôsobom spolu stráviť spoločné chvíle.

Postroj a pomôcky na Weigh Pulling
Výber vhodného postroja pre Weigh Pulling je veľmi dôležitý. Mal by to byť postroj výlučne určený na ťahanie záťaže v záprahu. Dĺžka lana by mala byť minimálne dva metre, nemalo by ho ťahať ani nijak obmedzovať. Do dovŕšenia telesného vývoja psa trénujeme s ľahkou záťažou, napríklad s brvnom alebo starou pneumatikou, ťažkú záťaž možno trénovať s rôzne naloženou tréningovou károu alebo inými prepravnými vozíkmi.

Weigh Pulling v Čechách a na Slovensku
Prvá súťaž vo Weigh Pullingu sa v Československu konala v roku 1990. Spočiatku bola len akýmsi doplnkom mushingu, postupne si však získala priaznivcov aj ako samostatná disciplína. Podporovali ho najmä majitelia psov, ktorí si chceli zasúťažiť, nemali však záujem súťažiť v rýchlostných psích športoch s viacerými psami.

Preteky vo Weigh Pullingu na Slovensku200px-weight-pull.jpg
Na Slovensku sa preteky vo Weigh Pullingu každoročne už niekoľko rokov konajú v Haniske pri Prešove, v Liptovskom Hrádku, v Jaklovciach alebo tiež v Mošovciach.

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: http://dogportal.sk/04/weight-pulling/

Triatlon

Triatlon je disciplína, pri ktorej pes s pomocou svojho psovoda prekonáva plávaním, behom a na bicykli niekoľko kilometrov dlhú trasu. Dôležitý je čas, za ktorý túto trasu pes zvládne. Existuje niekoľko kategórií triatlonu, napríklad podľa veľkosti psa.

Čo potrebujete na kynologický triatlon?
Ako sme už spomenuli, psí triatlon predstavuje tri disciplíny – plávanie, beh a jazdu na bicykli, budete teda potrebovať plavky, vhodnú bežeckú obuv, bicykel a prilbu, pre psa vôdzku alebo tenký povraz, ktorý ho udrží pri vás.

Disciplíny kynologického triatlonu
Psí triatlon je všetkým, ktorí majú chuť si zašportovať a trochu i zasúťažiť. Môžu sa ho zúčastniť psi veľkí i malí, neexistujú tu žiadne prísne obmedzenia, o pravidlách rozhoduje vždy usporiadateľ. Trasy sú prispôsobené veľkostiam psov a preteká sa vo viacerých kategóriách.

* Plávanie je jediná voľná disciplína, okrem chuti zaplávať si k nej nepotrebujete nič. plavanie-psi.jpgPsovodi, ktorí sa obávajú, že ich pes bude plávať prirýchlo alebo odpláva ďaleko od nich sa môžu poistiť spomínaným tenkým povrázkom, nesmie však psa nijak obmedzovať alebo mu prekážať. Zvyčajne sa pláva na dĺžku 50 až 100 m.

Cyklistika 
Po tom, ako vyjdete z vody von sa môžete zastaviť v depe, kde sa môžete prezliecť a pripraviť na bicykel. Počas triatlonu je depo jediné miesto, kde vám môže so psom pomôcť aj iná osoba, inak s ním počas závodu môže byť jedine psovod. Odporúča sa kvalitný bicykel i obuv, cyklistická prilba je povinná. Pre psa by ste mali mať postroj a vôdzku, amortizér nie je na škodu, najmä zo začiatku, keď ešte môže pes zareagovať rôzne.

triatlon.jpg* Beh je poslednou disciplínou kynologického triatlonu, behá sa po poľných alebo lesných chodníčkoch, usporiadateľ musí trasu vždy dobre vyznačiť a pred samotným závodom všetkým účastníkom vysvetliť.

Kynologický triatlon nemá na Slovensku zatiaľ svoju tradíciu, čo je veľká škoda. Najbližšie ho možno absolvovať v Českej republike, kde sa prvý psí triatlon uskutočnil už pred dvadsiatimi rokmi v Sadskej a odvtedy sa tam pravidelne vždy na konci leta koná súťaž v psom triatlone s názvom Železný pes.

Kynologický triatlon nie je iba o víťazstve. Je aj o užitočnom spôsobe aktívneho odpočinku, ktorý strávite so svojím štvornohým miláčikom.  A verte, že vám bude zaň veľmi vďačný 🙂

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: http://mensch-hunde.webnode.cz/sportovni-kynologie/triatlon/

Športový kynologický výcvik

Športový kynologický výcvik je výcvik zameraný na poslušnosť, stopy a obranu podľa stanoveného národného alebo medzinárodného skúšobného poriadku. Je určený pre psov s výškou nad 43 cm. Je obľúbeným športom u nemeckých ovčiakov a bradáčov.

Z histórie športového kynologického výcviku
Táto disciplína sa utvorila zo služobného kynologického výcviku, nemali by sme si ich však mýliť. Športový kynologický výcvik používa mäkšie výcvikové metódy a zameriava sa na dosahovanie športových úspechov. Športový kynologický výcvik na Slovensku zastrešuje Zväz športovej kynológie Slovenskej republiky.

Disciplíny športového kynologického výcviku
Športový kynologický výcvik pozostáva z troch disciplín:
* Stopa – pachové práce pachova-stopa.jpg
– Stopa je hlavnou disciplínou, ktorej cieľom je, aby pes našiel a vystopoval ľudskú stopu a následne musí nájsť a označiť predmety, ktoré sa na tejto stope nachádzajú. Na začiatku výcviku sa pes učí na tzv. vlastnej stope, to znamená na stope svojho psovoda, neskôr sa pes učí rozlíšiť tzv. cudziu stopu, teda stopu neznámeho človeka. Čím je obtiažnosť väčšia, tým je i terén náročnejší a tak isto i čas na vypracovanie stopy dlhší.

ochrana.jpg* Obrana
– Táto disciplína sa väčšinou cvičí u služobných plemien. Predpísaným spôsobom musí pes zadržať alebo vypátrať utekajúceho páchateľa a strážiť ho až do príchodu psovoda. Výcvik tejto disciplíny prebieha s pomocou figuranta vybaveného špeciálnym ochranným odevom.

* Poslušnosť 
– Poslušnosť je primárnou kynologickou disciplínou, ktorej cieľom je dosiahnuť ovládateľnosť psa psovodom. Uplatňuje sa vo všetkých kynologických športoch a je zameraná na zvládnutie chôdze popri psovodovi, pribehnutie na zavolanie, aport, atď.

Medzi disciplíny športového kynologického výcviku bývajú zaradené i špeciálne cviky, najčastejším je stráženie predmetu psovoda, ktorý pes musí ustrážiť pred odcudzením neznámou osobou.

Skúšky
Po zvládnutí výcviku môže pes so psovodom absolvovať skúšky alebo sa tie môžu zúčastniť pretekov. Skúšky i preteky športového kynologického výcviku prebiehajú na Slovensku podľa národného skúšobného poriadku SVV alebo podľa medzinárodného skúšobného poriadku IPO.
Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: http://sk.wikipedia.org

Rollpulka

Rollpulka je obdoba pulky, ktorá však v porovnaní s klasickou pulkou spája psa, dvojkolesový vozík a psovoda. Základom tejto disciplíny je ťahanie dvojkolesového vozíka s povinnou záťažou psom v postroji, pričom k vozíku je ťažným lanom zozadu pripojený psovod. Rollpulka sa v súčasnosti viac využíva ako aktivita pri turistike. 

Pravidlá pre rollpulku
Pre zvládnutie rollpulky musí pes v prvom rade ovládať základnú poslušnosť a treba ho tiež naučiť základné musherské povely – go, ho, gee a stop.

Psa postupne zvykáme na postroj a obmedzenie pohybu v záprahu, spočiatku je dobré mať ho na vôdzke a usmerňovať ho, pretože zo strachu by mohol začať zrýchľovať alebo by sa mohol snažiť z postroja vyvliecť. Postupne tréningy s rollpulkou predlžujeme a psa navykáme na zákruty, stúpanie či klesanie terénu, až si na to dobre zvykne a viac-menej ho už nič v teréne neprekvapí. Počas tréningu nezabúdajme psa veľa chváliť a povzbudzovať, občas nezaškodí menšia maškrtka.

S plnou záťažou rollpulky začíname až po ukončení telesného vývoja psa. Začíname s menšou záťažou, ktorú postupne zvyšujeme. Štandardnou záťažou na závodoch je pre fenky 15 kg a pre psov 20 kg.

Napokon sa pripriahneme za rollpulku a učíme psa na samostatnú jazdu, bez toho, aby sme museli bežať po jeho boku.

Pokiaľ máme jazdu s rollpulkou zvládnuté, v zime môžme prejsť na klasickú pulku.

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: http://casopis.planetazvirat.cz/080312-psi-sporty-2.html

Pulka

Pulka je aktivita, ktorá v sebe spája lyžovanie na bežkách a ťahanie saní. Psovod – lyžiar je priviazaný k bobám člnkovitého tvaru nazývaným pulka, ktoré  sú ťahané jedným až troma psami v postroji.  Boby majú predpísanú povinnú záťaž dvadsať kilogramov, ktorú musí pes zvládnuť utiahnuť. Táto disciplína si vyžaduje maximálnu súhru medzi psom a psovodom – lyžiarom. Vďaka kynologickým federáciám sa táto disciplína dostala na medzinárodnú úroveň.

História disciplíny pulka
Tento šport vznikol v Škandinávii z praktických aktivít – z výletov do prírody a bežkovania. Škandinávci milujú prírodu a milujú výlety na bežkách v zime. Aby mohli rodiny tráviť čo najviac času spolu začali v zime súbežne s bežkovaním využívať boby na prepravu detí alebo praktických vecí, ktoré sa im počas dlhších výletov mohli zísť. Takýto spôsob prepravy sa rýchlo rozšíril i do iných krajín, okrem severských i do USA či Kanady a stal sa obľúbeným a medzinárodne uznávaným športom.

Aké plemeno je vhodné pre aktivitu pulka? pulka-150-v-postroji.jpg
Pre túto aktivitu sa hodí akékoľvek plemeno vhodné do záprahu, môžu to byť severskí, ovčiarski či loveckí psi, najčastejšie sa na ňu využívajú sibírski i aljašskí husky, aljašský malamut, grónsky pes, európsky saňový pes, či doberman.

Podmienky pre pulku
Keďže sa jedná o náročnú aktivitu, ktorá si vyžaduje precíznu spoluprácu medzi bežkárom a psom, treba si rozmyslieť, či sa tomuto športu chceme venovať rekreačne alebo závodne.  V oboch prípadoch je dobre ovládateľný pes dôležitou podmienkou.
Pokiaľ chceme aktivitu pulka vykonávať rekreačne, je dôležité, aby sme boli aspoň priemernými bežkármi. Bežkár je so psom prepojený ťažnou šnúrou, čím je jeho pohyb obmedzený. Musí preto vedieť vhodne zareagovať v hociakej situácii.
Ak by sme chceli pulku vykonávať závodne, musíme byť výbornými bežkármi, schopnými zvládnuť akúkoľvek možnú prekážku na trati, pričom musíme vedieť dokonale ovládať psa.

220px-pulk.jpgPulka výstroj
Pôvodná pulka je o niečo dlhšia a užšia než klasické detské boby a na spodnej časti má lyže. Keďže je pomerne drahá, mnohí závodníci si ju zhotovujú sami. Povinnou súčasťou výbavy sú tiež kvalitné bežecké lyže so správnou dĺžkou.
Pes sa zapriaha medzi postranné ojá, ktoré sú nad jeho hlavou spojené oblúkom. Z druhej časti ojí vedie k bežkárovi ťažné lano. Záprah je vymyslený tak, aby nedošlo k vybočeniu z trasy, alebo náhodnému nabehnutiu pulky psovi na končatiny. Bežkár môže navyše počas jazdy na pulke záprah brzdiť.
Trénovať možno aj na suchu, na tréningy na suchu sa používa obdoba pulky, nazývaná rollpulka čo je pulka s dvoma kolieskami alebo len vozík.

Tréning pulka

Pes musí mať zvládnutý výcvik základnej poslušnosti a musí tiež ovládať základné musherské povely ako go!, ho!, gee! a stoj!. Vo všeobecnosti platí, že s tréningom so záťažou možno začať až po ukončení telesného vývoja, približne po dovŕšení prvého roku života psa.

Na suchu možno začať s tréningom rollpulky. Pes si musí zvyknúť na obmedzenie pohybu a predmetu, ktorý ho po celý čas prenasleduje. Dôležité je neustále psa povzbudzovať a správne ho motivovať, aby sa nebál. Pokiaľ je pes dostatočne na vozíček za sebou zvyknutý, môžeme pristúpiť k zvyšovaniu záťaže. Povinná záťaž na súťažiach a závodoch je 20 kg pre psa a 15 kg pre fenku. V zime učíme psa zvykať si na zmenu z rollpulky na pulku, trénovať treba rôzne dĺžky, aby pes i bežkár získal dostatočnú kondíciu pre zvládnutie pulky.

Súťaže pulka
Súťaže a závody pulka sa na Slovensku konajú pri závodoch psích záprahov. Súťaží sa v kategóriách muži a ženy, muži juniori a ženy juniorky a pulka krátka – jeden pes a pulka dlhá – jeden až štyria psi.

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: http://www.psicky.estranky.sk/clanky/pulka.html, dogforum.sk

Preťahovanie lanom

Preťahovanie lanom je aktivita zaujímavá pre psov i divákov. Dvaja psi sa preťahujú o pevné lano dlhé približne jeden meter, každý ťahá za jeden koniec.

Zásady pre preťahovanie lanom
Na túto aktivitu treba dvojité hrubé lano dlhé cca 1 meter a dvoch súťaženiachtivých psov. Obaja psi musia byť pripútaní k pevnému bodu, aby sa počas súťaže navzájom nenapadli a neublížili si. Na každom konci lana sa jeden pes doňho zahryzne a ťahajú sa. Vyhráva pes, ktorý sa skôr pustí lana alebo opustí bojisko.

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: mojimilacikovia.sk, vycvik.sk

Obedience

Obedience je výcvik základnej poslušnosti, ktorý by mal ovládať každý pes. Jedná sa o pomerne novú disciplínu, ktorá sa však teší čím ďalej tým väčšej obľube.
Obedience je druh kynologického športu, určený pre všetky psie plemená, i pre starších psov.  Nevyžaduje si žiadne špeciálne pomôcky na trénovanie, ani nejaký veľký priestor, iba ochotného psovoda a šikovného psa, ktorí sa chcú skôr hrať ako drilovať.

História Obedience 
Táto disciplína vznikla v Anglicku v roku 1950, kedy bola predstavená ako doplnkový program medzi posudzovaním a vyhlásením víťazov medzinárodnej súťaže Cruft´s. Psi počas nej predviedli deväť cvikov poslušnosti a jeden pachový cvik a publiku sa to natoľko zapáčilo, že sa táto súčasť programu ihneď rozšírila do okolitých krajín, najväčšej obľube sa však tešila v Škandinávii. Predstavitelia krajín Škandinávie dodnes dosahujú v súťažiach Obedience najvyššie ocenenia.

Medzinárodné pravidlá Obedience 220px-obedience.jpg
Pravidlá Obedience sú stanovené medzinárodným skúšobným poriadkom odsúhlaseným výborom FCI s účinnosťou od 1. januára 2012. Skúšky aj preteky Obedience riadi steward, ktorý vydáva pokyny psovodovi a ten ich zase vydáva psovi. Dvojicu psovod – pes hodnotí rozhodca, ktorý môže udeliť 5 až 10 bodov s polbodovým rozpätím. Za nesplnený pokyn nedostáva dvojica žiadny bod, rovnako tiež nevhodné správanie sa psa ale i psovoda sa môže penalizovať žltou, dokonca až červenou kartou.
Základným princípom Obedience je ukázať dobrý vzájomný vzťah psovoda so psom. Pes musí pri predvádzaní jednotlivých cvikov ukázať poslušnosť, dôslednosť a rýchlosť, mal by to však robiť s radosťou.

200px-obedience.jpgPrincípy Obedience
Výcvik poslušnosti vo všeobecnosti rozlišuje tri triedy: OB1, OB2 a OB3. Každá trieda pozostáva z desiatich cvikoch, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať jednoduché, sú však pomerne zložité. OB3 dokonca zahŕňa aj cvik na pachové práce. Na Slovensku boli pravidlá určené tak, aby metodicky predchádzali triedu OB1.

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: dog-obedience.sk, bbbck.sk

Musical Canine Freestyle

Musical Canine Freestyle je aktivita pri ktorej psovod predstaví svojho psa v nevšednej roli tanečníka, ktorý za sprievodu hudby predvádza krátku zostavu tanečných cvikov a trikov.

História Musical Canine Freestyle
Táto disciplína sa začala formovať približne okolo roku 1989 súbežne v Kanade,Spojených štátoch, v Anglicku a v Holandsku. Vznikla spojením tréningu poslušnosti a lásky k hudbe.
Prvé oficiálne zoskupenie Musical Canine Sports International vzniklo v roku 1991 v Britskej Kolumbii (Kanada), čoskoro začali vznikať ďalšie zoskupenia v USA aj v Anglicku, každé malo svoje vlastné triky i kostýmy. Disciplínu Musical Canine Freestyle preslávili rôzne zvieracie talentové show a teší sa obľube po celom svete.

Dôležité kritériá v Musical Canine Freestyle
Výber vhodnej hudby je v tejto disciplíne veľmi dôležitý a nemal by sa podceňovať. Rovnako dôležité v hodnotení porotou je, aby sa pes so psovodom držali pri predvádzaní jednotlivých trikov hudby. Pokiaľ pes prestane reagovať na hudbu, stráca body.

Dva druhy Musical Canine Freestyle
Existujú dva druhy tejto disciplíny – Freestyle Heeling a Musical Freestyle. 170px-musical.jpg

* Freestyle Heeling je zamerané na schopnosť psa stáť na zadných labkách zatiaľ čo sa psovod hýbe v rytme hudby a predvádzajú spoločne rôzne triky. Pes a psovod sa držia v tesnej blízkosti a tancujú v rôznych smeroch, diagonálne, tam aj späť do rytmu pripravenej hudby. Pohybové aktivity, ktoré sa vymykajú schopnosti stáť na zadných nie sú povolené.

* Musical Freestyle je zameraný na predstavenie pohybových trikov a talentov psa so psovodom za sprievodu hudby. Ich súčasťou môže byť aj heeling. Medzi populárne triky na záver predstavenia patrí skok psa do náručia psovoda.

Súťaže Musical Canine Freestyle
Existuje množstvo spolkov a organizácií, ktoré sa podieľajú na regulácii pravidiel súťaží Musical Canine Freestyle, najznámejšie sú World Canine Freestyle Organization

v USA, Paws 2 Dance Canine Freestyle Organization v Kanade či Canine Freestyle GB v Anglicku.
Vo všeobecnosti súťaží jeden psovod s jedným psom, no je možnosť súťažiť i s viacerými psami, či dokonca v tíme.

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: wikipedia

Mushing

Mushing je jazda so psím záprahom, pri ktorej dvaja a viacerí psi v postrojoch ťahajú na špeciálnych saniach alebo vozíku svojho psovoda, nazývaného mushera. Táto aktivita nie je u nás zatiaľ veľmi podporovaná.

História mushingu
Táto disciplína je veľmi stará. Je známa z čias minimálne dve tisíc rokov pred Kristom a s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla v severnej Amerike a na Sibíri, kde pôvodní obyvatelia využívali psy na ťahanie ťažkých nákladov. Francúzi po svojom príchode do severnej Ameriky v 16. storočí zistili, že psy skutočne uľahčia človeku prácu a stali sa prvými európskymi mushermi v severnej Amerike. Psie záprahy sa tak stali i v Novom Francúzsku bežným prostriedkom prepravy. Francúzi používali počas jazdy na záprahu pokrik „Marche!“.

Ako vznikol názov mushing?
Keď Angličania v roku 1759 porazili Francúzov v anglicko-francúzskej bitve, Angličanom sa zapáčil spôsob prepravy záprahom, ktorý videli u Francúzov a z francúzskeho „Marche!“ si spravili vlastný pokrik“Mush!“, ktorý sa stal základom pre názov tejto disciplíny.

220px-mushing.jpgMushing, Zlatá horúčka a neslávne slávny rok 1925
Počas Zlatej horúčky sa mushing rozšíril na Yukon i na nové územie USA, Aljašku.
S pomocou psieho záprahu sa v roku 1911 Nór Roald Amundsen stal prvým človekom, ktorý dosiahol Južný Pól.
Ešte pred prvou svetovou vojnou sa mushing rozšíril i do Európy, v Nórsku sa napríklad využíval na výpravy do prírody ale najmä počas vojny ako prostriedok na prepravu zásob vojakom v horách.
Do svetovej histórie sa zapísala výprava dvadsiatich musherov a stopäťdesiatich psov, ktorá v roku 1925 za päť a pol dňa prešla 1085 km, aby doviezla na Aljašku sérum proti diftérii a zachránila tak mesto Nome od epidémie. Mushing sa na Aljaške stal národným športom.

Mushing v súčasnosti
Táto disciplína sa v súčasnosti využíva prakticky na ťahanie rôznych nákladov, rekreačne ako forma pohybu vonku a v prírode, ktorá sa v poslednej dobe teší veľkej obľube u rodín s deťmi, a súťažne.

Svetové asociácie mushingu
Zastrešujú ju dve svetové asociácie – IFSS (International Federation of Sleddog Sports) a ISDRA (International Sled Dog Racing Association), ktoré v súčasnosti vyvíjajú snahu o zaradenie mushingu medzi Olympijské disciplíny.

Súťaže v mushingu
Mushing má svoje silné zastúpenie v Severnej Amerike, v Severnej Európe a v Alpách, na Slovensku nie je tento šport zatiaľ veľmi rozvinutý.
Medzi najvýznamnejšie súťaže v mushingu patrí Finnmarksløpet v Nórsku, Iditarod na Aljaške, La Grande Odyssée vo Francúzsku a Švajčiarsku, Yukon Quest na Aljaške a Yukone.

Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: wikipedia