FCI skupina
Bobtail (Staroanglický ovčiarsky pes) sa v FCI nachádza v skupine 1, v sekcii 1, pod číslom 16.
Pôvod
Plemeno bobtail je prevdepodobne ázijského pôvodu, osrstené psy sa už v stredoveku využívali vo Veľkej Británii ako ovčiarske psy, jednotlivé plemená sa však medzi nimi nerozlišovali. Bobtail začal byť považovaný za plemeno až v druhej polovici 19. storočia, rok 1870 sa uvádza ako začiatok organizovaného chovu. V súčasnosti sa bobtail využíva ako spoločník a strážca.
Popis
Bobtail je svojou symetrickou stavbou tela neprehliadnuteľný. Je to veľký silný, svalnatý pes, s inteligentným výrazom v tvári. Má charakteristickú húpavú chôdzu a zvláštne zafarbený hlas, keď šteká. Jeho hlava je v dobrom pomere k veľkosti tela, oči má ďaleko od seba, takmer mu ich nevidno, častokrát sú každé inej farby, uši sú malé, priliehajúce k hlave. Zuby má silné a pravidelné. Hrudník má hlboký, s klenutými rebrami. Chvost má kupírovaný alebo prirodzene krátky, nízko nasadený, v postoji nenápadný. Jeho srsť je bohatá a hrubá, s hustou podsadou, ktorá neprepúšťa vodu, najčastejšie šedej až modrej farby. Hlava, krk, hrudník a podbruško musia byť biele, či už so znakmi alebo i bez.
Bobtail pes dosahuje výšku 61 a viac cm, fena 56 cm a viac.
Váha bobtaila je priemerne 40 – 45 kg.
Povaha bobtaila
Bobtail je veľmi milé a priateľské plemeno, rád počúva a rád sa podriaďuje, odporúča sa preto aj ľuďom, ktorí nemajú s výchovou psa žiadne skúsenosti. Má veľmi dobrý vzťah k deťom, je výborným rodinným spoločníkom.
Starostlivosť o bobtaila
Základom starostlivosti u bobtaila je starostlivosť o jeho srsť, ktorú treba pravidelne rozčesávať, aby mu neplstnatela. Česať by sme ho mali v intervaloch 14 až 20 dní, no poriadne. Keďže poriadne rozčesanie môže trvať aj 3 – 4 hodiny, od malička by sme ho mali navykať na trpezlivosť. Najprv ho vždy treba rozčesať a až potom kúpať, inak sa jeho srsť len viac spletie dokopy. K dokonalej úprave však patrí i vyčistenie oblasti uší a vystrihanie tlapiek medzi vankúšikmi.
Zdravie
Bobtail má tendenciu trpieť dyspláziou bedrového kĺbu a tiež hemolytickou anémiou. Môže sa tiež nakaziť tzv. pľúcno-srdcovou červivosťou, najmä v dovolenkovom období v krajinách, kde sa tento parazit vyskytuje. Existuje však prevencia vo forme preparátov, ktoré treba psovi podať pred cestou a mala by ho pred týmto ochorením ochrániť.
Priemerne sa dožíva veku 12 – 13 rokov.
Výchova
S výchovou bobtaila treba začať od malička a musí byť dôsledná, zároveň však s citlivým prístupom. Bobtail rád poslúcha, iba málokedy sa prejaví ako dominantný pes, preto keď ho raz dobre vychováme, získame z neho výborného poslušného spoločníka.
Život s plemenom bobtail
Bobtail sa hodí ako do bytu, tak do rodinného domu. Ak ho chováme v byte, mal by byť dostatočne veľký, aby sa v ňom necítil stiesnene. Zároveň by mal byť pes vychovaný tak, aby nerobil v byte priveľký hluk.
Vnútri vie byť bobtail pomerne aktívny, mali by sme ho preto brávať pravidelne von na dlhé prechádzky. Všeobecne platí pravidlo, že čím viac priestoru má, tým je šťastnejší.
Zdroj: Psy – Spoznávanie, chov, starostlivosť a plemenitba, Ikar
