FCI skupina
Bernardín sa v FCI nachádza v skupine 2, v sekcii 2.2, pod číslom 61.
Pôvod
Plemeno bernardín, oficiálne nazývané Svätobernardský pes, vzniklo v druhej polovici 19. storočia zušľachtením predkov dnešných salašníckych plemien, ktoré chovali stáročia mnísi v kláštore Sv. Bernarda v švajčiarskych Alpách v blízkosti hraníc s Talianskom. Bernardín je vo všeobecnosti považovaný za záchranárskeho psa, pôvodne ho však mnísi využívali na ochranu svojho majetku. Keďže spomínaný kláštor bol v priesmyku Álp, začal sa bernardín v 18. stor. využívať ako záchranársky a vyhľadávací pes v lavínach. Najpopulárnejší bernardín Barry zachránil v rokoch 1800 – 1812 až 40 ľudí, jeho vypreparované telo sa dnes nachádza v bernskom múzeu.
Začiatkom 19. storočia sa plemeno bernardín rozšírilo do Nemecka a Anglicka, práve v Anglicku bernardína zušľachtili tamojší chovatelia do podoby v akej ho poznáme dnes. V r. 1895 bol v Anglicku bernardín uznaný ako samostatné plemeno. V r. 1888 bol založený „Saint Bernard Club of America“, ktorý funguje dodnes.
Popis
Bernardín je veľký silný pes, pevne stavaný, proporcionálne vyvážený. Hlavu má veľkú, s prívetivým pohľadom. Uši má stredne veľké, priliehajúce k lícam, hruď širokú a hlbokú, chrbát silný. Bernardín sa vyskytuje krátkosrstý, s tvrdou hustou srsťou, a dlhosrstý s hladkou, stredne hustou, niekedy mierne zvlnenou srsťou, najčastejšie oranžovej, mahagónovej alebo bielej farby s fľakmi vyššie uvedených farieb.
Bernardín dosahuje výšku 61 – 71 cm.
Váha bernardína je priemerne 50 – 91 kg.
Povaha bernardína
Bernardín je pes veľmi mierumilovný a kľudný, rád sa mazná a túli, hoci výnimočne sa u nich môže prebudiť ich bojovný duch a vedia byť agresívnejší, no to len výnimočne.
Starostlivosť o bernardína
Starostlivosť o srsť je veľmi dôležitá, vyžaduje si pravidelné česanie. Kúpať sa bernardín odporúča podľa potreby, s použitím špeciálneho šampónu. Pravidelne tiež kontrolujeme jeho chrup a zastrihávame jeho pazúriky.
Zdravie
Bernardín nemáva vážnejšie zdravotné problémy, vyskytnúť sa však uňho môže dysplázia bedrového kĺbu.
Priemerne sa dožíva veku 9 – 11 rokov.
Výchova
Bernardína treba vychovávať od útleho veku a striktne. Učí sa pomalšie, ale má výbornú pamäť. Základom je citlivý prístup, dôsledné a zrozumiteľné vysvetlenie, v žiadnom prípade nie násilím.
Život s plemenom bernardín
Bernardín je pes veľký, potrebuje okolo seba veľa priestoru. Je vhodný na chovanie vonku v zateplenom koterci, potrebuje však blízkosť svojho majiteľa. Dôležité je dopriať mu voľný pohyb a kontakt s majiteľom, nechať ho vybehať do sýtosti. Nepotrpí si na nejaké veľké športové výkony, uspokojí sa s prechádzkami v kľude a pohode.
Zdroj: wikipedia, www.dogbreedinginfo.com , www.wikipedia.sk
