Appenzellský salašnícky pes




FCI skupina
Appenzellský salašnícky pes sa v FCI nachádza v skupine 2, v sekcii 3 pod číslom 46.

Pôvod
Plemeno appenzellský salašnícky pes patrí medzi švajčiarskych salašníckych psov. Má pôvod vo Švajčiarsku, v prapôvodnej oblasti chovu Appenzell. Jeho bezprostredným predkom bol bernský domáci pes. V minulosti sa využíval ako pastiersky a strážny pes.

Prvá zmienka o Appenzellovi je z r. 1853, kedy bol po prvý krát popísaný v časopise Život zvierat alpského sveta. V r. 1906 bol založený „Klub appenzellských salašníckych psov“ a povinnými zápismi šteniat do plemennej knihy appenzellských salašníckych psov sa začalo s cieleným, čistým chovom. Zatiaľ má toto plemeno pomerne malú chovateľskú základňu, postupne si však získava obľubu.

Popis
Appenzellský salašnícky pes je veľký, salašnícky, trojfarebný pes, s harmonickým vzhľadom a ladnými pohybmi. Telo má pevné, kompaktné, so širokým hrudníkom a rovným pevným chrbtom. Jeho hlava je mierne klenutá, s tmavohnedými očami mandľového tvaru. Uši má stredne veľké, priliehajúce k hlave. Husto osrstený chvost má v kľude zvesený, pri pohybe nesený mierne nad úrovňou chrbta. Srsť má dlhú rovnú, popr. mierne zvlnenú, základnou farbou je čierna, so sýtym hnedočerveným pálením na hrudi, nohách, nad očami a na lícach, na hlave, hrdle a hrudi má biele znaky. Biela lysina na hlave sa mierne rozširuje, od hnedočervených škvŕn nad očami však musí byť oddelená prúžkom čiernej srsti. Biele labky, či biela špička chvosta sú len plus.
Pes dosahuje výšku 52 až 56 cm, fena – 50 až 54 cm. Váha appenzellského salašníckeho psa je 23 – 30 kg.

Povaha appenzellského salašníckeho psa
Appenzellský salašnícky pes je veľmi temperamentný a energický, je to pes sebaistý, ale i priateľský a veľmi dobrosrdečný. K známym osobám je priateľský a mierumilovný, k cudzím ľuďom je spočiatku nedôverčivý a udržiava si od nich odstup, nikdy však nereaguje agresívne. Vďaka svojej ostražitosti a nedôvere voči cudzím ľuďom je výborným strážnym psom. K ostatným domácim zvieratám je tolerantný, bez sklonov loviť ich. V spoločnosti iných psov je priateľský a nevyvoláva bitky. Deti má veľmi rád, a pre svoju povahu je im dobrým kamarátom.

Starostlivosť o appenzellského salašníckeho psa
Hoci je appenzellský salašnícky pes dlhosrstým plemenom, nevyžaduje si jeho srsť zvlášť ošetrenie. Raz do týždňa sa odporúča prečesať ho kartáčom, v období pĺznutia by to malo byť aspoň raz denne. Priebežne je dobré sledovať stav jeho uší i zubov, občas mu zastrihnúť pazúriky.

Zdravie
Toto plemeno nevykazuje nejaké vážnejšie zdravotné problémy.
Priemerne sa dožíva veku 12 – 13 rokov.

Výchova
Appenzellský salašnícky pes sa dobre a rád učí, jeho výchova teda nie zložitá. Mala by byť dôsledná a autoritatívna od najútlejšieho veku, avšak založená na citlivom a priateľskom prístupe. Treba mu však ukázať, kto je pánom, pretože nie pán poslúcha jeho, ale on pána.
Je potrebné ho neustále zamestnávať, inak sa zamestná sám a pána to nemusí potešiť.
Toto plemeno je vhodné i pre špeciálny výcvik, mnohí Appenzelleri majú záchranársky výcvik a sú výbornými záchranárskymi psami.

Život s plemenom appenzellský salašnícky pes
Appenzellský salašnícky pes miluje slobodu. Potrebuje priestor a adekvátny výbeh. Je výborný aportér a rád pláva. Neodporúča sa do bytov, je vhodný do rodinných domov s väčšou záhradou. Rád šteká, preto nie je veľmi vhodný do blízko susediacich domov.

Zdroj: wikipedia, dogbreedinginfo.com, appenzell.weblahko.sk


PONUKA NAŠICH ZÁJAZDOV SO PSOM (Počet zájazdov: 66)

Kompletná ponuka