FCI skupina
Airdalský teriér má určený štandard FCI v 3. skupine, pod číslom 7.
Pôvod
Airedalský teriér, tiež známy kvôli svojej veľkosti v porovnaní s ostatnými teriérmi ako „Kráľ teriérov“, sa pôvodne nazýval „Brokenhaired terrier“, alebo tiež bingley terrier, waterside terrier, rough-haired terrier. Dnešný názov dostal v r. 1879 na výstave v Bingley a je odvodený od rieky Aire, ktorý sa nachádza v strednom Anglicku. Oficiálne bol jeho názov uznaný o tri roky neskôr.
Airedalský teriér je pomerne mladé plemeno, prvé jedince boli vyšľachtené v prvej polovici 19. storočia skrížením vydrára (otterhound) s už vyhynutým plemenom čierno-trieslového teriéra. Odborníci nevylučujú ani prikríženie kólie, írskeho teriéra, bulteriéra či gordonsetera. Toto plemeno spočiatku nebolo prijaté s nadšením, pre svoj výborný sluch, zrak, výborné telesné schopnosti však postupne našlo využitie ako lovecký a strážny pes, počas prvej svetovej vojny ho dokonca využívali na vyhľadávanie zranených vojakov. Po vojne sa stal jedným z najvyhľadávanejších policajných služobných plemien v Rakúsku a Nemecku.
Popis
Airedalský teriér je stredne veľký, svalnatý, kompaktný pes kvadratického formátu. Má krátky a vodorovný chrbát, s hlbokým hrudníkom asi po lakte. Hlava je proporcionálne veľká, bez vrások, s ušami do tvaru V. Oči má mandľovitého tvaru, s typickým pohľadom teriéra. Chvost má vysoko nasadený, zvyčajne kupírovaný na približne dve tretiny jeho pôvodnej dĺžky. Srsť má hustú, tvrdú a drsnú, najčastejšie hrdzavohnedej farby, s typickým čiernym sedlovým zafarbením chrbta.
Výška – Airedalský teriér – pes dosahuje výšku 58 – 61 cm cm, fena 56 – 59 cm.
Váha – Airedalský teriér váži približne 20 – 25 kg.
Povaha Airedalského teriéra
Airedalský teriér je výborný rodinný pes, je relatívne pokojný, prítulný, nekomplikovaný, no keďže je to i veľmi energický a aktívny pes, odporúča sa skôr športovejšie založeným ľuďom. Nezaprie svoj lovecký pôvod – je veľmi inteligentný, ale i zvedavý, s čím treba pri jeho výchove počítať. Je veľmi učenlivý, a pri dobrej výchove je tiež veľmi dobre cvičiteľný i ovládateľný.
Je vhodný ako strážny pes. S hydinou a mačkami však má pomerne problematické vzťahy…
Airedalský teriér nemá rád samotu, miluje svojho majiteľa, i jeho rodinu, obzvlášť deti.
Starostlivosť o Airedalského teriéra
Airedalský teriér potrebuje pravidelnú starostlivosť o srsť, ktorá by sa mala každé tri mesiace trimovať trimovacím nožom. Kúpať by sa mal len keď je to nevyhnutné, pretože jeho srsť, čím sa viac umýva, tým má tendenciu sa viac špiniť.
Zdravie
Airedalský teriér netrpí takmer žiadnymi genetickými poruchami. Výnimočne sa u tohto plemena objavuje dysplázia bedrového kĺbu, choroby obličiek, či zákal očnej rohovky.
Airedalský teriér sa priemerne dožíva veku 13 rokov.
Výchova
Airedalský teriér si vyžaduje dôslednú výchovu a výcvik, s ktorým treba začať hneď odmalička. Je to pes pôvodne lovecký, a veľmi aktívny, odmalička potrebuje veľa denného pohybu. Jeho výchova si vyžaduje veľa trpezlivosti a ochoty obetovať mu množstvo voľného času. Hoci občas vie byť tvrdohlavý, je zároveň veľmi citlivý a má výbornú pamäť – fyzické tresty by najmä pri výchove tohto plemena mali byť tabu. Ak mu bolo ukrivdené, častokrát má tendenciu vytvoriť si okolo seba bariéru, hraničiacu s úplnou ignoráciou človeka, ktorý mu ukrivdil, a cez ňu je potom ťažko sa dostať. Správne vychovaný Airedalský teriér postráži byt, je k ľuďom priateľský, neskáče, nehryzie, nebije sa s inými psami, bez obáv ho môžete so sebou zobrať kamkoľvek.
Spolunažívanie s Airedalským teriérom
Airedalského teriéra si môžete kľudne zaobstarať do bytu či domu, musíte mu však zabezpečiť dostatok pohybu, ako ráno, tak i poobede, i večer. Kým doma čaká na majiteľa, rád si pospí, po jeho návrate sa však už nevie dočkať, kedy ho majiteľ vezme von.
Chovateľská stanica
Airedalský teriér patrí medzi zriedkavejšie plemena na Slovensku. Väčšina chovateľov pôsobí v zahraničí. Prinášame Vám kontakt na jednu chovateľskú stanicu AIREDALES OF LUSSYLAND so sídlom v Senci
Zdroj: wikipedia, www.airedale.sk
